Zváranie v ochrannej atmosfére bolo vyvinuté v USA v roku 1927. Vyvinul ho učenec v oblasti teórie elektroniky Irwing Langmuir a tento druh zvárania nazval atomickým zváraním. Ďalej sa rozvíjalo až počas 2. svetovej vojny. Bolo to vynútené výrobou leteckých konštrukcií zo zliatin hliníka a horčíka. Medzi dvoma volfrámovými elektródami horel oblúk a vkladal sa prídavný drôt. Oblúk sa zapaľoval pomocou vysokofrekvenčného oblúka. Hélium spočiatku slúžilo ako plynná atmosféra, no bolo nahradené argónom, pre ľahké zliatiny zmesou argónu a vodíka a pri medi dusíkom. Zvárací prúd bol jednosmerný aj striedavý.
Táto metóda zvárania sa začala používať aj pre iné kovy a zliatiny (mosadz, meď, nikel a oceľ). Zvary vyhotovené týmto typom zvárania mali pekný vzhľad. Pri zváraní s prídavným drôtom sa dali zvárať aj veľké prierezy, a to i v rôznych polohách.