Klasický výrok Jána Amosa Komenského - „Škola hrou“ by sa v dnešnej multimediálnej dobe mohol modifikovať na „Hrou k mysleniu“ či „Hrou k znalostiam“. A práve boli to počítačové hry, ktoré vyprodukovali mohutný vývoj technológií použiteľných aj v ďalších oblastiach ľudskej činnosti. To, čím priťahujú počítačové hry by sa mohlo účelnejšie využívať aj pri vzdelávacom procese, keďže dnes je už spojenie textu, obrazu (statická grafika, animácia, video) a zvuku samozrejmosťou. Zároveň je možné predpokladať, že každý poznatok spojený s emocionálnym zážitkom zostane žiakovi hlbšie a trvácnejšie zakorenený v mysli. Pretože na základe psychologických štúdii si priemerný človek zapamätá približne:10% z toho, čo prečíta, 20% z toho, čo počuje, 30% z toho, čo vidí v podobe obrazu, 50% z toho, čo vidí a súčasne počuje, 70% z toho, čo vidí, počuje a aktívne vykonáva, 90% z toho, k čomu dospel sám na základe vlastných skúseností vykonávaním činnosti.