Najnovšia globálna finančná a hospodárska kríza so sebou priniesla okrem poklesu HDP, rastu nezamestnanosti či zadlženia vyspelých krajín, aj tvrdý zápas protichodných ekonomických prúdov o spôsob a mieru, akou má štát pred krízou, a najmä po jej vypuknutí, zasahovať do ekonomiky. Medzi ekonómami, akademikmi a najmä politikmi prevláda názor, že kríza je dôsledkom zlyhania kapitalizmu voľného trhu, a že riešením tejto krízy je posilnenie vládnych zásahov na úkor ekonomickej slobody. Existujú však aj relevantné, hoci nie veľmi známe a mainstreamovými médiami či vzdelávacími inštitúciami málo propagované a skôr kritizované teórie, ktoré na základe málo známych faktov dokazujú škodlivosť vládnych zásahov do ekonomiky, či už pred krízou, alebo a v ešte väčšej miere po nej. Tieto teórie dávajú vznik ekonomických boomov, ako aj hospodárskych kríz, za vinu štátu a centrálnej banke, a preto v rozpore s hlavným prúdom ekonómov navrhujú krízu riešiť zmenšovaním vplyvu štátu na ekonomiku a posilnením laissez faire kapitalizmu. Je evidentné, že tieto teórie sa v súčasnej hospodárskej politike najmä USA, Japonska, ale aj Európskej únie nepresadili, a čelíme tak čoraz väčším vplyvom štátov na hospodárstvo na jednej strane, a zmenšovaniu miery ekonomickej slobody na strane druhej.