Pojem funkcia vyjadruje závislosť jednej veličiny od inej veličiny lebo iných veličín. Funkcia alebo zobrazenie je predpis, podľa ktorého každému prvku y nejakej množiny M je priradený najviac jeden prvok z množiny N. Množinu M voláme oborom definície (definičný obor) tej funkcie. Množinu všetkých prvkov, ktoré sú priradené tým predpisom prvkov z množiny M voláme oborom hodnôt tej funkcie. Ak je obor hodnôt funkcie f nejaká množina reálnych čísel, hovoríme o funkcii f, že je reálna funkcia reálnej premennej. Funkcia f má v čísle a limitu b práve vtedy, keď platí, ku každému kladnému číslu existuje také okolie čísla a, že pre každé číslo x≠a z tohto okolia je |f(x) - b|. Okolie čísla a je otvorený interval (a - 0. V prípade nevlastnej limity platí: