Vypracované otázky: Zootechnika vypracované otázky psy & kone
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:90,9 %
- Typ:Vypracované otázky
- Univerzita:Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach
- Kategória:Prírodné vedy
- Podkategória:Zoológia
- Predmet:Zootechnika
- Študijný program:Kynológia
- Autor:karolina.cepkova
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:40 strán
- Zobrazené:2 396 x
- Stiahnuté:24 x
- Veľkosť:3,3 MB
- Formát a prípona:Archív súborov (.zip)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:44982
- Posledna úprava:01.04.2014
1. POVOD A VYZNAM CHOVU KONI
Zo všetkých druhov hospodárskych zvierat sa do dejín človeka najvýraznejšie zapísal kôň. Kone tu boli skôr než ľudia, po našej planéte sa preháňali niekedy pred 60 miliónmi rokov. Kôň bol domestikovaný okolo roku 5 000 pred n.l. zo zdroja potravy sa pričinením človeka z koňa stáva ťažný a neskôr aj jazdecký kôň.
V záprahu koní dal človek do pohybu obchod, vznikla doprava, pošta, dochádzalo k prepojeniu národov, štátov. Kôň pomáhal človeku k bohatstvu. Vyrástli vladári, ktorí sústreďovali vlastníctvo a v tom aj chov koní do svojich rúk. Pre ochranu vlastníctva, ale aj pre získavanie ďalšieho vlastníctva, začali budovať ozbrojené jazdectvo.
Keď ťažnú prácu koňa začínajú preberať stroje. Začína postupné zvyšovanie využiteľnosti koňa v práci pod sedlom, ktoré vrcholí v polovici XX. stor. a ťažná sila koňa prechádza do doplnkovej výkonnosti. Postupne dochádza aj k typovej prestavbe v chove koní, keď ťažisko chovu prechádza do oblasti spoločensko - jazdecko - športovej.
Výrazne sa diferencujú a rozširujú plemená koní s jednostrannou úžitkovosťou - rýchlosť, dostihové plemená a aj u najpočetnejšej skupiny teplokrvných koní sa hlavný dôraz kladie na jazditeľnosť, mechaniku pohybu, vytrvalosť, charakter a skokové schopnosti.
Pôvod:
Na jeho utváraní sa podieľali najmenej tri divoké formy:
1) najťažší západný kôň (Equus robustus) žil ešte v prvých storočiach nášho letopočtu. V divokej forme vyhynul, ale jeho krv koluje v chladnokrvných plemenách koní.
2) v strednej a východnej Európe žil divoký kôň „tarpan“ (Equus ferus), ktorý sa výrazne podieľal na vzniku domácich teplokrvných plemien koní. Z nálezov môžeme usudzovať, že na našom území sa vyskytoval v hojnom počte už v dobe ľadovej. Rozdielne životné podmienky u neho viedli k vytvoreniu dvoch foriem:
a) lesný tarpan - vyhynul v druhej polovici XVIII. stor.
b) stepný tarpan - vyhynul v sedemdesiatych rokoch XIX. stor.
3) Jediný typ divokého koňa, ktorý sa zachoval dodnes, je „kertag“ (Equus przewalskii), vývojovo ustálený druh. Okruh jeho výskytu vo voľnej prírode sa v XX. stor. obmedzil na hraničnú oblasť Mongolska s Čínou. Obmedzené počty kertagov zostali len v zajatí a pripravuje sa ich spätné vypúšťanie do voľnej prírody.
Zo všetkých druhov hospodárskych zvierat sa do dejín človeka najvýraznejšie zapísal kôň. Kone tu boli skôr než ľudia, po našej planéte sa preháňali niekedy pred 60 miliónmi rokov. Kôň bol domestikovaný okolo roku 5 000 pred n.l. zo zdroja potravy sa pričinením človeka z koňa stáva ťažný a neskôr aj jazdecký kôň.
V záprahu koní dal človek do pohybu obchod, vznikla doprava, pošta, dochádzalo k prepojeniu národov, štátov. Kôň pomáhal človeku k bohatstvu. Vyrástli vladári, ktorí sústreďovali vlastníctvo a v tom aj chov koní do svojich rúk. Pre ochranu vlastníctva, ale aj pre získavanie ďalšieho vlastníctva, začali budovať ozbrojené jazdectvo.
Keď ťažnú prácu koňa začínajú preberať stroje. Začína postupné zvyšovanie využiteľnosti koňa v práci pod sedlom, ktoré vrcholí v polovici XX. stor. a ťažná sila koňa prechádza do doplnkovej výkonnosti. Postupne dochádza aj k typovej prestavbe v chove koní, keď ťažisko chovu prechádza do oblasti spoločensko - jazdecko - športovej.
Výrazne sa diferencujú a rozširujú plemená koní s jednostrannou úžitkovosťou - rýchlosť, dostihové plemená a aj u najpočetnejšej skupiny teplokrvných koní sa hlavný dôraz kladie na jazditeľnosť, mechaniku pohybu, vytrvalosť, charakter a skokové schopnosti.
Pôvod:
Na jeho utváraní sa podieľali najmenej tri divoké formy:
1) najťažší západný kôň (Equus robustus) žil ešte v prvých storočiach nášho letopočtu. V divokej forme vyhynul, ale jeho krv koluje v chladnokrvných plemenách koní.
2) v strednej a východnej Európe žil divoký kôň „tarpan“ (Equus ferus), ktorý sa výrazne podieľal na vzniku domácich teplokrvných plemien koní. Z nálezov môžeme usudzovať, že na našom území sa vyskytoval v hojnom počte už v dobe ľadovej. Rozdielne životné podmienky u neho viedli k vytvoreniu dvoch foriem:
a) lesný tarpan - vyhynul v druhej polovici XVIII. stor.
b) stepný tarpan - vyhynul v sedemdesiatych rokoch XIX. stor.
3) Jediný typ divokého koňa, ktorý sa zachoval dodnes, je „kertag“ (Equus przewalskii), vývojovo ustálený druh. Okruh jeho výskytu vo voľnej prírode sa v XX. stor. obmedzil na hraničnú oblasť Mongolska s Čínou. Obmedzené počty kertagov zostali len v zajatí a pripravuje sa ich spätné vypúšťanie do voľnej prírody.