ÚVOD Pôvod slova fašizmus možno hľadať v latinskom slove fasci, ktorého označovalo zväzok prútov, zviazaných červenou páskou, z ktorých vyčnievala sekera, čo bolo súčasťou znaku úradníkov rímskeho impéria (fasces lictoriae). Fašizmus je možné v politickom kontexte definovať veľmi ťažko, pretože tento pojem je mnohoznačný. Základom fašistických ideí bol podľa Andrewa Heywooda názor, že absolútne vodcovstvo a vláda elity sú prirodzené a žiaduce. Fašizmom nazývame antidemokratické hnutia alebo strany, ktoré si osobovali nárok obnoviť v mene národných a hrdinských hodnôt silnú moc a jednotu ľudu okolo nadšene aklamovaného vodcu. Podľa Paxtona môže byť fašizmus definovaný ako spôsob politického konania, ktoré sa vyznačuje chorobne vnucujúcimi sa predstavami o rozklade spoločenstva, o národnom potupení, o národe, ktorý sa stal obeťou. Fašizmus, ktorý zavrhol liberálnu spoločnosť, politickú demokraciu a parlamentný systém , bol prototypom moderného totalitného štátu. Povedané slovami Mussoliniho: ,,Všetko pre štát, nič proti štátu, nič mimo štátu“ Fašizmus smeroval k totálnej kontrole a riadeniu svojich občanov a mal ambíciu nenechať im žiaden priestor na súkromie. Fašizmus sa taktiež usiloval o určitú formu korporativistického štátu. Antagonizmus medzi robotníctvom a kapitalistami mal byť preklenutý formou korporácii. Prostredníctvom týchto štruktúr mali nájsť skupiny pracujúcich vrstiev a zamestnávatelia spoločný základ na rozvíjanie svojho vlastného hospodárskeho sektora. Pomocou demagógie si fašizmus vytvoril masovú sociálnu základňu, pretože sa líšil od ostatných buržoáznych strán - fašisti smelo kritizovali krízu kapitalistického systému, navrhovali svoje riešenie a dokonca demagogicky prehlasovali, že zlikvidujú triedy a triedne rozdiely a zavedú sociálnu rovnosť.