Diskurz - chapeme suhrn postojov, argumentov, symbolov, ritualov a tvrdeni, ktore utvaraju praktiky vnimame v urcitom spolocenstve ako prirodzene, spravne ci zmysluplne. Termin diskurz zdoraznuje historicke, spolocenske a ideologicke ukotvenie textov a komunikacie odkazuje na ich ulohu pri formovani postojov jednotlivych akterov.Ulohou diskurzivnej analyzy je odhalovat ako jazyk slovom i pismom, urcuje socialne a kulturne perspektivy identity. Diskurz ovplyvnuje VP tym ze jej dodava vyznam, zmysel a utvara priestor, v ktorom sa jednotlive politiky vyjednavaju. Diskurzivny pristup sa zaiobera vxyzanmom zmyslov, slov, viet. Diskurz a dikurzivne metody patira ku kvalitativnym metodam. Je to kvalitativna metoda ale jej zakladom je analyza jazyka. Jazyk sa zacina chapat ako system znakov, prostrednictvom ktoreho akteri VP tvoria, opisuju, ale aj tvoria VP. Rozdielna inetrpretacia problemu sa rozne chape vo VP. Tz ze samotni aktery musia byt oboznameni s tou procedurou. Diskurzivne pristupy chcu ukazat ktore konkretne vyznamy a spol pomery, vyjadrene v kategoriach v akom spolocenskom prosterdi sa legitimizuju. V akych podmienkach a prostredi toto vyjadrovanie vznika. Diskurz skuma inerakciu medzi vyznamamy slov na jednej strane a ich ukotvenim spolocenskych a mocenskych strukturach. Aktrey v VP prostrednictvom tyhcto pojmov narabaju s mocou. Diskurzivna povaha odraza co sa za nou skryva, co jednotlivy akteri sleduju.