Rigorózna práca: Metodika projektovania systémov automatického riadenia výrobno - energetických procesov

Výroba energií v priemyslových spoločnostiach spotrebuje významnú časť primárnych surovín a zároveň je jedným z najsilnejšie pôsobiacich zdrojov ekologických záťaží. Elektrárne a teplárne sú investične náročné výrobne s dlhou dobou návratnosti, čo akcentuje popri ekonomických aj prognostické, logistické a environmentálne aspekty rozhodovania o ich alokácii. Práve vstup uvedených aspektov spolu s posunom cien po energetickej kríze podnietili vznik novej koncepcie kombinovaných, tzv. kogeneračných jednotiek, ktoré sú schopné s vyššou súhrnnou účinnosťou vyťažiť energetický potenciál paliva a zároveň redukovať ekologické dôsledky spaľovania fosílií.
Teplo a elektrická energia patria k základným potrebám obyvateľstva i priemyslu. Výroba týchto energií stimulujúcich pokrok a limitujúcich dosiahnuteľnú úroveň kvality života však zároveň vytvára asi 64 % emisií z celkovej ekologickej záťaže krajiny. Táto záťaž v absolútnych objemoch je pri dodržaní normatívnych ochranárskych štandardov priamoúmerná množstvu spotrebovaných fosílnych palív. Zvýšením účinnosti procesu výroby tepla a elektriny možno popri primárnych ekonomických efektoch dosiahnuť i žiadanú minimalizáciu ekologických dôsledkov.
Vytýčené ciele pre oblasť výroby tepla (znižovanie emisií, zvyšovanie hospodárnosti pri výrobe tepla, zníženie potreby vyrábaného tepla, úsporu mzdových nákladov atď.) je možné dosiahnuť len automatizáciou riadenia technologických procesov výroby tepla pomocou číslicových regulačných prostriedkov, ktoré umožňujú realizovať zložité riadiace postupy, kontrolné a diagnostické funkcie a rozsiahle komunikácie. Jadrom týchto zariadení sú výkonné mikropočítače, ktoré sa v aplikáciách pre riadenie technologických procesov uplatňujú ako regulátory nahradzujúce dva typy klasických zariadení, a to reléové a logické obvody pre sekvenčné riadenie a klasické analógové regulátory pre spojité riadenie. Okrem toho realizujú aj ďalšie funkcie, ktoré pri klasických zariadeniach neboli možné, napr. komunikácia. Nasadzovaním týchto prostriedkov na riadenie technologických procesov v menších zdrojoch tepla (100 kW až 4 MW) je možné tieto zdroje prevádzkovať ako zdroje s občasným dozorom, čo má priaznivý vplyv na ekonomickú výrobu tepla.