Vypracované otázky: Fyzika polymérov
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:87,1 %
- Typ:Vypracované otázky
- Univerzita:Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
- Fakulta:Fakulta priemyselných technológií
- Kategória:Prírodné vedy
- Podkategória:Chémia
- Predmet:Fyzika polymérov
- Študijný program:Materiálové inžinierstvo
- Autor:danuse.zarubecka
- Ročník:4. ročník
- Rozsah A4:30 strán
- Zobrazené:1 451 x
- Stiahnuté:1 x
- Veľkosť:0,4 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:45233
- Posledna úprava:28.07.2014
1. Väzby v chemických látkach
Chemická väzba (interakcia) je vzájomné pôsobenie 2 alebo viacerých atómov, pričom vznikajú chemicky stálejšie systémy zložené z 2 alebo viacerých základných stavebných častíc (molekula, radikál, ión, kryštál). Chemická väzba vzniká a zaniká pri chemických reakciách, sprostredkujú ju valenčné elektróny.
Podmienkou na jej vznik je dostatočné priblíženie atómov, ktoré majú dostatočne veľkú energiu a správnu priestorovú orientáciu. Väzby udávajú pevnosť materiálu.
Väzba - je vzájomné spojenie 2 alebo viacerých atómov, molekúl.
Spojenie sa dá meniť:
chemicky: naviaže sa niečo iné
fyzikálne: teplotou, tlakom mechanickým porušením...
a) Rozdelenie chemických väzieb, vlastnosti
Pri bežných pm sa stretávame s kovalentnou väzbou -C-C- , ktorá spočíva v spoločnom zdieľaní páru elektrónov dvoma atómami C. Každý atóm poskytuje jeden valenčný elektrón.
Chemické väzby môžeme rozdeliť na :
a) Silné chemické väzby-primárne, sú pevné, udávajú výslednú pevnosť materiálu.
Patrí sem:
1. Kovalentná väzba - vzniká medzi 2 atómami, ktoré majú jeden alebo viac nespárených elektrónov. Pri tvorení väzby sa nespárované elektrónové oblaky nespárovaných elektrónov navzájom prekryjú a splynú. Spoločný elektrónový oblak sprostredkuje väzbu medzi atómami. Napr. diamant, kremík, molekula H2 - zlúčenie 2 atómov H → tvoria tvrdé pevné väzby.
2. Kovová väzba - interakcia voľných elektrónov spolu s iónmi. Kovová väzba je typická pre kovy, atómy sú usporiadané do kryštálovej mriežky medzi, ktorými sa voľne pohybujú valenčné elektróny. Látky s kovovou väzbou sú dobré elektrónové vodiče.
3. Iónová väzba - je najmenej pevná, nachádza sa v látkach, ktoré sú schopné disociovať. Je založená na príťažlivých a odpudivých silách Nachádza sa len v kryštalických látkach napr. NaCl.
Chemická väzba (interakcia) je vzájomné pôsobenie 2 alebo viacerých atómov, pričom vznikajú chemicky stálejšie systémy zložené z 2 alebo viacerých základných stavebných častíc (molekula, radikál, ión, kryštál). Chemická väzba vzniká a zaniká pri chemických reakciách, sprostredkujú ju valenčné elektróny.
Podmienkou na jej vznik je dostatočné priblíženie atómov, ktoré majú dostatočne veľkú energiu a správnu priestorovú orientáciu. Väzby udávajú pevnosť materiálu.
Väzba - je vzájomné spojenie 2 alebo viacerých atómov, molekúl.
Spojenie sa dá meniť:
chemicky: naviaže sa niečo iné
fyzikálne: teplotou, tlakom mechanickým porušením...
a) Rozdelenie chemických väzieb, vlastnosti
Pri bežných pm sa stretávame s kovalentnou väzbou -C-C- , ktorá spočíva v spoločnom zdieľaní páru elektrónov dvoma atómami C. Každý atóm poskytuje jeden valenčný elektrón.
Chemické väzby môžeme rozdeliť na :
a) Silné chemické väzby-primárne, sú pevné, udávajú výslednú pevnosť materiálu.
Patrí sem:
1. Kovalentná väzba - vzniká medzi 2 atómami, ktoré majú jeden alebo viac nespárených elektrónov. Pri tvorení väzby sa nespárované elektrónové oblaky nespárovaných elektrónov navzájom prekryjú a splynú. Spoločný elektrónový oblak sprostredkuje väzbu medzi atómami. Napr. diamant, kremík, molekula H2 - zlúčenie 2 atómov H → tvoria tvrdé pevné väzby.
2. Kovová väzba - interakcia voľných elektrónov spolu s iónmi. Kovová väzba je typická pre kovy, atómy sú usporiadané do kryštálovej mriežky medzi, ktorými sa voľne pohybujú valenčné elektróny. Látky s kovovou väzbou sú dobré elektrónové vodiče.
3. Iónová väzba - je najmenej pevná, nachádza sa v látkach, ktoré sú schopné disociovať. Je založená na príťažlivých a odpudivých silách Nachádza sa len v kryštalických látkach napr. NaCl.