“Klasifikácia teórií vzdelávania je potrebná, lebo ich počet sťažuje ich pochopenie a voľbu smeru či prípadných zmien vo výchove“ (Bertrand, 1998). Bertrandova klasifikácia je postavená na štyroch póloch, ktoré tvoria póly reflexie výchovy:
1. subjekt (žiak), 2. obsah (predmety a disciplíny), 3. spoločnosť (svet, okolie, univerzum), 4. pedagogická interakcia medzi tromi pólmi (učiteľ, médiá, technológia komunikácie)
Znázornením týchto pólov vo vzájomnej interakcii dostaneme výsledné rozdelenie siedmych základných koncepcií, kde teória každej skupiny je určená práve jedným pólom, ktorý je pre ňu najcharakteristickejší: - pól subjektu vzťahuje teórie spiritualistické a personalistické, - pól spoločnosti teórie sociálne, - pól obsahu zasa teórie akademické, - interakcia medzi nimi je východiskom koncepcií, s dôrazom na didaktický aspekt, kognitívno-psychologických, technologických a sociokognitívnych
Súčasná doba je bohatá na názory a myšlienky vyznávajúce humanizáciu človeka a výchovy, podľa Bertrandovej klasifikácie ide o personalistické teórie. Okrem pomenovania týchto koncepcií humanistickými, objavujú sa i pojmy ako nedirektívna, organická, slobodná, otvorená výchova a vzdelávanie. Tieto koncepcie sa opierajú o pojmy, ktoré majú základ v ľudskom JA, slobode, autonómii osobnosti. Riadiacim subjektom v procese zdokonaľovania je osoba sama. Snahou je vedenie dieťaťa k sebarealizácii.