Prezentácia: Rozvoj čitateľskej gramotnosti na hodinách slovenského jazyka
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:82,6 %
- Typ:Prezentácia
- Univerzita:Prešovská univerzita v Prešove
- Fakulta:Fakulta humanitných a prírodných vied
- Kategória:Jazyky
- Podkategória:Slovenský jazyk
- Predmet:Úvod do štúdia jazykov
- Študijný program:Slovenský jazyk a kultúra v kombinácii
- Autor:lenky20
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:11 strán
- Zobrazené:1 237 x
- Stiahnuté:1 x
- Veľkosť:0,5 MB
- Formát a prípona:MS Office PowerPoint (.pptx)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:45307
- Posledna úprava:13.10.2014
Obsahom kapitoly je definovanie čitateľskej gramotnosti podľa teoretického vymedzenia v modeli funkčnej gramotnosti, podľa štúdie použitej v medzinárodnom výskume PIRLS a PISA, v Štátnom vzdelávacom programe Slovenskej republiky v cieľoch predmetov. Cieľom štúdia kapitoly je porozumieť štruktúre spôsobilostí v rámci čitateľskej gramotnosti.
Od r. 2001 prebieha pod názvom PIRLS (Progress in International Reading Literacy Study) medzinárodné hodnotenie čitateľskej gramotnosti u 10 - ročných ţiakov. Slovensko sa zapojilo do výskumu v r. 2001 a 2005. V štúdii PIRLS je čitateľská gramotnosť definovaná ako „schopnosť porozumieť a pouţívať také písomné jazykové formy, ktoré vyţaduje spoločnosť a/alebo ktoré majú hodnotu pre jednotlivca. Mladí čitatelia môţu konštruovať význam z rozmanitých textov. Čítajú za účelom vzdelávania sa, účasti v komunitách čitateľov v škole a kaţdodennom ţivote a pre potešenie“ (Národná správa zo štúdie PIRLS, 2006). Štúdia monitoruje štyri procesy porozumenia v čítaní pre literárny zážitok a pre získavanie a využívanie informácií:
1. vyhľadávanie určitých informácií - čitateľ lokalizuje tú informáciu alebo myšlienku v texte, ktorá je dôleţitá pre porozumenie významu textu; informácia je v texte explicitne (priamo) uvedená;
2. vyvodzovanie záverov -
čitateľ vyvodzuje informácie a myšlienky alebo súvislosti medzi nimi, ktoré napriek tomu, ţe nie sú explicitne formulované, z textu priamo vyplývajú.
3. interpretovanie a integrovanie myšlienok a informácií - čitateľ konštruuje význam nad rámec textu, pri interpretácii nachádza medzi myšlienkami textu súvislosti, pričom vyuţíva svoje predchádzajúce poznatky, vedomosti a skúsenosti; pri interpretácii dochádza okrem integrácie myšlienok a informácií z textu navzájom aj k integrácii a syntéze predchádzajúcich poznatkov a vedomostí čitateľ.
4. hodnotenie obsahu, jazyka a textových prvkov - čitateľ kriticky hodnotí prečítaný text - jeho obsah a formu, čo zahŕňa aj reflektovanie štruktúry textu, jazykových prostriedkov, literárnych útvarov, vrátane autorovho osobného pohľadu a štýlu; čitateľ pri tom vyuţíva svoje vedomosti o svete, znalosti jazyka a jazykových konvencií, opiera sa o svoje predošlé skúsenosti s čítaním textov. Obsah textu môţe byť hodnotený z hľadiska jeho celkovej hodnoty, hodnovernosti, alebo jeho významu pre čitateľa. Pri hodnotení textu môţe čitateľ vychádzať zo svojho chápania sveta a predošlých čitateľských skúseností.
Od r. 2001 prebieha pod názvom PIRLS (Progress in International Reading Literacy Study) medzinárodné hodnotenie čitateľskej gramotnosti u 10 - ročných ţiakov. Slovensko sa zapojilo do výskumu v r. 2001 a 2005. V štúdii PIRLS je čitateľská gramotnosť definovaná ako „schopnosť porozumieť a pouţívať také písomné jazykové formy, ktoré vyţaduje spoločnosť a/alebo ktoré majú hodnotu pre jednotlivca. Mladí čitatelia môţu konštruovať význam z rozmanitých textov. Čítajú za účelom vzdelávania sa, účasti v komunitách čitateľov v škole a kaţdodennom ţivote a pre potešenie“ (Národná správa zo štúdie PIRLS, 2006). Štúdia monitoruje štyri procesy porozumenia v čítaní pre literárny zážitok a pre získavanie a využívanie informácií:
1. vyhľadávanie určitých informácií - čitateľ lokalizuje tú informáciu alebo myšlienku v texte, ktorá je dôleţitá pre porozumenie významu textu; informácia je v texte explicitne (priamo) uvedená;
2. vyvodzovanie záverov -
čitateľ vyvodzuje informácie a myšlienky alebo súvislosti medzi nimi, ktoré napriek tomu, ţe nie sú explicitne formulované, z textu priamo vyplývajú.
3. interpretovanie a integrovanie myšlienok a informácií - čitateľ konštruuje význam nad rámec textu, pri interpretácii nachádza medzi myšlienkami textu súvislosti, pričom vyuţíva svoje predchádzajúce poznatky, vedomosti a skúsenosti; pri interpretácii dochádza okrem integrácie myšlienok a informácií z textu navzájom aj k integrácii a syntéze predchádzajúcich poznatkov a vedomostí čitateľ.
4. hodnotenie obsahu, jazyka a textových prvkov - čitateľ kriticky hodnotí prečítaný text - jeho obsah a formu, čo zahŕňa aj reflektovanie štruktúry textu, jazykových prostriedkov, literárnych útvarov, vrátane autorovho osobného pohľadu a štýlu; čitateľ pri tom vyuţíva svoje vedomosti o svete, znalosti jazyka a jazykových konvencií, opiera sa o svoje predošlé skúsenosti s čítaním textov. Obsah textu môţe byť hodnotený z hľadiska jeho celkovej hodnoty, hodnovernosti, alebo jeho významu pre čitateľa. Pri hodnotení textu môţe čitateľ vychádzať zo svojho chápania sveta a predošlých čitateľských skúseností.