Kybernetika patrí medzi najmladšie vedy. Pojem kybernetika pochádza z gréckeho slova „kybernétés“, čo v preklade znamená kormidelník. Táto disciplína vznikla ako samostatný vedný odbor po 2. svetovej vojne. Už známy fyzik A. M. Ampére sa zaoberal kybernetikou ako vedou o riadení spoločnosti. Sám zdôraznil že tento termín si prisvojil od starých Grékov. Átenčania oslavovali každoročne sviatok kormidelníkov - kybernézie, vyhlásený samotným Tézeom. Slovo kybernétes sa používalo na označenie kormidelníka ale postupne nadobudlo všeobecný význam pre človeka, ktorý riadi spoločnosť.
Za zakladateľa sa považuje americký matematik Norbert Wiener, takisto považovaný za „otca kybernetiky“ a to najmä vďaka jeho knihe "Cybernetics: Or Control and Communication in the Animal and the Machine"(Kybernetika alebo Riadenie a komunikácia živočíchov a strojov ), v ktorej zhrnul základné princípy kybernetiky. Podľa neho podstata kybernetiky spočíva v štúdiu všeobecných zákonitostí javov riadenia a komunikácií v rozličných systémoch. Odhaľuje analógiu medzi živou a neživou prírodou, medzi strojom a spoločnosťou. Všeobecnosť a logika sú hlavnými črtami kybernetiky. Veda metodická ktorú nezaujíma otázka čo sa usmerňuje (riadi), ako skôr otázka ako sa riadi. Pracoval s pojmami transformácia, prenos informácií, spätná väzba, regulácia, samoregulácia