Skriptá: Základy konštruovania - skriptá
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:89,7 %
- Typ:Skriptá
- Univerzita:Slovenská technická univerzita v Bratislave
- Fakulta:Materiálovotechnologická fakulta
- Kategória:Technika
- Podkategória:Strojárstvo
- Predmet:Základy konštruovania a technická dokumentácia
- Autor:mat-s.gazd-k
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:200 strán
- Zobrazené:1 754 x
- Stiahnuté:10 x
- Veľkosť:6,4 MB
- Formát a prípona:PDF dokument (.pdf)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:45347
- Posledna úprava:27.10.2014
1. TECHNICKÁ NORMALIZÁCIA
Technická dokumentácia vrátane výkresovej vyhotovená podľa platných normalizovaných pravidiel je základným dorozumievacím prostriedkom strojného inžiniera.
Normalizácia je tvorivá činnosť určujúca najvýhodnejšie riešenie pre národohospodársky významné opakujúce sa úkony, činnosti, predmety a výrobky, s ohľadom na hospodárnosť, kvalitu, bezpečnosť a ochranu životného prostredia. Výsledkom technickej normalizácie sú normy, ktoré sú základom pre vzájomné dorozumenie a najvýhodnejší postup pri riešení technických problémov, priamou odozvou úrovne technického a ekonomického prostredia, v ktorom prebieha výrobný proces, obchod a súťaž o postavenie výrobku na trhu.
1.1 Medzinárodná normalizácia
Prvá medzinárodná normalizačná činnosť vznikla v roku 1904 v USA založením IEC - Internacional Elektrotechnical Commision - predpisy súvisiace s elektrotechnickými zariadeniami. V ostatných odboroch sa začala normalizačná činnosť v roku 1926 založením ISA - International Standards Association, ktorá sa v roku 1946 pretransformovala na ISO so sekretariátom v Ženeve. ISO je poradným členom OSN a UNESCO, pričom združuje štátne a iné pridružené normalizačné organizácie. Koordinuje medzinárodnú normalizačnú činnosť v oblasti všeobecne platných a základných noriem. V rámci ES - Európskych spoločenstiev a medzinárodnej spolupráce vzniklo v roku 1988 CEN - Comité Européenne de Normalisation a CENELEC - Comité Européenne des Normes Electrotechnique, ktoré môžu vydávať a vypracovávať normy platné v Európskej únii, označované EN - Européenne Norme. Väčšinou sa normy ISO vypracovávajú na európskych pracoviskách technických komisií ISO. Pri preberaní noriem ISO do sústavy EN členské organizácie z krajín EU hlasujú súčasne aj o prijatí týchto noriem do sústavy EN s označením EN ISO. Dodržiavanie aj nezáväzných noriem predpokladá, že výrobky vyhotovené v súlade s normami majú dobrú kvalitu a záruku bezpečnosti. Všetky normy podliehajú revíziám v intervaloch 3 až 5 rokov, ich platnosť sa môže predĺžiť na ďalšie obdobie bez doplnku alebo s doplnkom.
Technická dokumentácia vrátane výkresovej vyhotovená podľa platných normalizovaných pravidiel je základným dorozumievacím prostriedkom strojného inžiniera.
Normalizácia je tvorivá činnosť určujúca najvýhodnejšie riešenie pre národohospodársky významné opakujúce sa úkony, činnosti, predmety a výrobky, s ohľadom na hospodárnosť, kvalitu, bezpečnosť a ochranu životného prostredia. Výsledkom technickej normalizácie sú normy, ktoré sú základom pre vzájomné dorozumenie a najvýhodnejší postup pri riešení technických problémov, priamou odozvou úrovne technického a ekonomického prostredia, v ktorom prebieha výrobný proces, obchod a súťaž o postavenie výrobku na trhu.
1.1 Medzinárodná normalizácia
Prvá medzinárodná normalizačná činnosť vznikla v roku 1904 v USA založením IEC - Internacional Elektrotechnical Commision - predpisy súvisiace s elektrotechnickými zariadeniami. V ostatných odboroch sa začala normalizačná činnosť v roku 1926 založením ISA - International Standards Association, ktorá sa v roku 1946 pretransformovala na ISO so sekretariátom v Ženeve. ISO je poradným členom OSN a UNESCO, pričom združuje štátne a iné pridružené normalizačné organizácie. Koordinuje medzinárodnú normalizačnú činnosť v oblasti všeobecne platných a základných noriem. V rámci ES - Európskych spoločenstiev a medzinárodnej spolupráce vzniklo v roku 1988 CEN - Comité Européenne de Normalisation a CENELEC - Comité Européenne des Normes Electrotechnique, ktoré môžu vydávať a vypracovávať normy platné v Európskej únii, označované EN - Européenne Norme. Väčšinou sa normy ISO vypracovávajú na európskych pracoviskách technických komisií ISO. Pri preberaní noriem ISO do sústavy EN členské organizácie z krajín EU hlasujú súčasne aj o prijatí týchto noriem do sústavy EN s označením EN ISO. Dodržiavanie aj nezáväzných noriem predpokladá, že výrobky vyhotovené v súlade s normami majú dobrú kvalitu a záruku bezpečnosti. Všetky normy podliehajú revíziám v intervaloch 3 až 5 rokov, ich platnosť sa môže predĺžiť na ďalšie obdobie bez doplnku alebo s doplnkom.