Narodil sa pravdepodobne začiatkom r. 1225 neďaleko Neapolu a v súčasnosti zvykne byť označovaný ako najväčší a najvplyvnejší scholastický teológ a filozof. Už ako päťročného ho jeho rodičia zverili do výchovno-vzdelávacej starostlivosti mníchom benediktínskeho opátstva Monte Cassino. Od r. 1239 sa pri štúdiách liberálnych umení na univerzite v Neapole mal možnosť oboznámiť aj s Aristotelovou filozofiou. Približne v tom čase Tomáša veľmi priťahovala rehoľa dominikánov, a tak sa rozhodol do nej ako 19-ročný vstúpiť a to aj napriek odporu svojich najbližších príbuzných. V štúdiu teológie a filozofie pokračoval najprv v Paríži a neskôr pod vedením Alberta Veľkého v Kolíne nad Rýnom. Vrchol svojej vedeckej dráhy Tomáš dosiahol v posledných rokoch svojej akademickej činnosti (1269 - 1272). V roku 1272 prišiel do Neapolu, aby tam na žiadosť reholy založil generálne štúdium teológie. O rok nato zanechal spisovateľskú činnosť (ako dôvod uvádza prežitie mystického zážitku 6. decembra 1273). Z Neapola ho pozval pápež Gregor X. na druhý lyonský koncil (1274), kde sa malo konať rokovanie s predstaviteľmi byzantskej cirkvi, avšak Tomáš začal chorľavieť. Na koncil sa už nedostavil; zomrel po ceste 7. marca 1274. Jeho pozostatky boli uložené v Toulouse.