Banková sústava Slovenska sa postupne transformovala z centralizovanej bankovej sústavy na decentralizovanú bankovú sústavu, t.j. bankovú sústavu trhovej ekonomiky.
Bankový systém v Československu v rokoch 1945 - 1989 možno charakterizovať ako centralizovaný jednostupňový bankový systém fungujúci v podmienkach centrálne plánovanej a administratívne riadenej ekonomike. Dekrétom prezidenta republiky boli v roku 1945 znárodnené akciové banky a zrušené súkromné banky. Nasledovalo zrušenie obchodných bánk, úverových družstiev a drobných sporiteľní. Ich činnosť prevzala centrálna banka „ nového typu „ Štátna banka československá, ktorá začala svoju činnosť v roku 1950. Za posledný významný krok k centralizácii bankového systému možno považovať prevod väčšiny činností Investičnej banky do ŠBČS v roku 1958. Od tejto doby bola činnosť Investičnej banky obmedzená na úschovu a správu cenných papierov, v budúcnosti mala zaniknúť. ŠBČS takto získala dominantné postavenie na finančnom trhu, zastávala úlohu centrálnej banky, ako aj univerzálnej banky, pričom mala vytvorenú širokú sieť pobočiek. Bola závislá od rozhodnutí vlády, Slovenskej plánovacej komisie, ministerstiev, prípadne ďalších orgánov.
Nepatrné znaky decentralizácie sa objavili v šesťdesiatych rokoch, keď bola zriadená Československá obchodná banka, ako akciová spoločnosť /1963/ poverená vykonávaním obchodných operácii so zahraničím a neskôr Československá štátna sporiteľňa /1967/, rozdelená v roku 1969 na Českú a Slovenskú štátnu sporiteľňu. Tieto inštitúcie mali zabezpečovať depozitné a úverové operácie vo vzťahu k obyvateľstvu.