1. Genéza hospodárskej politiky Vývoj je úzko spätý s vývojom ekonómie ako samostatnej vednej disciplíny. Ekon. otázky sa sledujú od antiky. Sú tu poznámky o výhodnosti deľby práce, alebo hodnota peňazí v úroku. Pre Grékov a Rimanov, pre scholastikov a filozofov prirodzeného práva je charakteristické, že sa nezaoberali národohospodárskou náukou, ale o ekon. problémoch uvažovali vždy v súvislosti s inou vedou. (etika, právo, politická filozofia). Druhým prameňom sú práce autorov, ktoré tvorili predovšetkým učitelia na vtedajších vysokých školách správy, štátni úradníci, politici, obchodníci.
Merkantilizmus (16-18.st) Jeho tvorcami boli ľudia z hosp. praxe. K jeho rozšíreniu prispel rozvoj obchodu založeného na peniazoch a drahých kovoch, ktoré v čase zámorských objavov vo veľkom prúdili do Európy. Za hlavný zdroj bohatstva sa považoval zahraničný obchod. Zameriavali sa na podporu manufaktúrnej výroby určenej na vývoz. Cieľom bolo dosiahnuť aktívnu obchodnú bilanciu. Najvýznamnejší predstavitelia Tomas Mun, a J.B. Colbert, podľa ktorého sa pomenovala etapa merkantilizmu - colbertizmus. Predstaviteľmi u nás bola Mária Terézia a jej syn Jozef II.
Fyziokratizmus-znamená uznávanie nadvlády prírody, vznikol ako reakcia na merkantilizmus. Za hlavný zdroj bohatstva pokladal pôdu a poľnohospodárstvo, pretože je jedinou produktívnou prácou, ostatné sú neproduktívne. Predstavitelia boli Quesnay a Turgot. Podľa Quesnaya povinnosťou ekonóma je odstrániť príčiny chorobného stavu hospodárstva.