Obdobie kodifikácie práva v Európe nastalo po Francúzskej buržoáznej revolúcií. Kodifikácia mala systematicky a úplne zobrazovať určité odvetvie práva, zabezpečiť zabezpečiť základné očakávania revolúcie t.j. formálne rovnosť občanov pred zákonom, jednotné chápanie vlastníctva, zmluvnú slobodu a na úseku trestného práva prezumpciu neviny obžalovaného. Buržoázne občianske zákonníky mali zakotviť základné požiadavky buržoázie v oblasti súkromného práva t.j. formálnu rovnosť občana pred zákonom, zmluvnú a testovaciu slobodu a nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva. Nová éra buržoázneho zákonodarstva bola zahájená klasickou kodifikáciou občianskeho práva Code Civil z roku 1804,značne ovplyvneného systémom rímskeho práva a založeného na zásadách práva prirodzeného. Tento zákonník sa vo Francúzsku a v ďalších krajinách používa dodnes. K najvýznamnejším kodifikáciám buržoázneho občianskeho práva patril Všeobecný pruský zákonník zemského práva z roku 1794, Napoleonov občiansky zákonník z roku 1804, Bádenský Landrecht z roku 1809, rakúsky Všeobecný občiansky zákonník z roku 1811, Nemecký občiansky zákonník z roku 1900.