1. Makroekonómia a jej predmet. Makroekonomické ciele a nástroje. Činitele ovplyvňujúce dosahovanie makroekonomických cieľov. Magický štvoruholník. Makroekonómia a hospodárska prax. Makroekonómia a jej predmet: samostatná časť ekonómie, ktorá skúma fungovanie ekonomiky ako celku. Rieši triádu otázok - čo ako a pre koho vyrábať na národohospodárskej úrovni. Rieši najmä otázky týkajúce sa výkonnosti a efektívnosti jednotlivých ekonomík, príčin a foriem nezamestnanosti, zmien v cenovej hladine a vývoja ekonomík, štátneho rozpočtu a menovej politiky. Vznik makroekonómie ako uceleného systém poznatkov sa spája s obdobím 30-tych rokov 20. storočia a najmä s učením J. M. Keynesa, ktorý vymedzil a charakterizoval základné národohospodárske veličiny.
Makroekonomické ciele: majú prioritné postavenie pri posudzovaní výkonnosti jednotlivých ekonomík a ich vzájomnej komparácii. Za hlavné makroekonomické ciele považujeme: 1. Vysokú úroveň outputu (ukazovateľom je GNP - objem tovarov a služieb ktoré vytvorí ekonomika, spravidla za jeden rok. Meria sa najmä tempom rastu G=(Qt-Qt-1)/Qt-1 2. Nízku nedobrovoľnú nezamestnanosť (prirodzená miera nezamestnanosti) dosahovanie tohto cieľa možno hodnotiť pomocou miery nezamestnanosti ktorú vypočítame ako u=U/L*100 L=(U+E) 3. Stabilnú cenovú hladinu (dosahovanie stabilných cien, utváraných na slobodnom trhu, alebo tiež dosiahnutie stabilnej miery inflácie ktorá sa miera ako I=(CPIt-CPIt-1)/CPIt-1*100 4. Rovnováhu vonkajších ekonomických vzťahov (medzinárodná deľba práce, vývoz a dovoz tovarov a služieb, tento cieľ možno pozorovať na základe otvorenosti ekonomiky teda ako podiel exportu a importu na HDP v %) tak isto aj podielom salda obchodnej bilancie na HDP