1. Pojem správne konanie, vzťah správneho poriadku k osobitným procesným predpisom a pôsobnosť správneho poriadku
Pojem správne konanie: Je normami SP upravený postup správnych orgánov, účastníkov konania, zúčastnených osôb a ďalších osôb pri vydávaní, preskúmavaní a nútenom výkone rozhodnutia formou individuálneho správneho aktu, v ktorom správne orgány rozhodujú o konkrétnych právach a právom chránených záujmoch a povinnostiach FO a PO (účastníkov konania) v oblasti verejnej správy. Znaky: a) správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a právnych povinnostiach. b) FO a PO majú postavenie účastníkov konania a vystupujú v ňom ako nositelia subjektívnych procesných práv a povinností. c) účastníci konania nie sú v prejednávanej veci ku konajúcemu správnemu orgánu vo vzťahu podriadenosti. d) konanie sa uskutočňuje v určitých, normami správneho práva presne vymedzených procesných formách (začatie konania ,zisťovanie podkladov na rozhodnutie, vydanie rozh., preskúmanie rozh. ,výkon). e) výsledkom konania je rozhodnutie, ktoré má charakter individuálneho správneho aktu.
Výsledkom správneho konania je rozhodnutie vo veci, ktorého právne relevantným dôsledkom je: - vznik alebo zánik (konštituovanie) nejakého práva alebo povinnosti konkrétnej osoby (občana, podniku, vodiča, politickej strany, utečenca, občianskeho združenia, stavebníka, družstva a pod), alebo - úradné potvrdenie (deklarovanie) zisteného právneho alebo faktického stavu (napr. existencia viny, štátneho občianstva, manželstva, hmotnej núdze, invalidity, nezákonnosti, a pod.)
Správny poriadok sa aplikuje (uplatňuje) pri : - vydávaní + vynucovaní rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi formou ISA - primerane sa používa aj pri vydávaní osvedčení + posudkov + vyjadrení + odporúčaní a iných opatrení, ktoré nemajú povahu rozhodnutí (ISA)