Sústreďovanie ľudí v podjavorinskom kraji začalo už na jeseň v roku 1941 a to hlavne vďaka iniciatívnej pomoci od ilegálnej organizácie KSS, ktorá im pomáhala ukrývať sa pred fašistickým prenasledovaním. Ukrývali sa v skupinkách po okolitých lesoch pod Javorinou, kde sa cítili bezpečne a mali väčšiu šancu prežiť. Popri ukrývaní sa zhromažďovali prostriedky na boj a organizovali sa peňažné zbierky. Tie mali pomôcť hlavne utečencom z nemeckých zajateckých a pracovných táborov, ktorý súrne potrebovali nové šaty a zdravotnícku starostlivosť. Zbiehanie utečencov a naverbovaných domorodcov po troch rokoch viedlo k tomu, že v kopcoch pod javorinou sa ukrývali stovky bojovníkov ktorí sa pripravovali na boj. Najjednoduchšou formou rozširovania odporu voči režimu a získať čo najviac sympatizantov, bolo v tej dobe rozširovanie rôznych letákov. V Lubine rozširovali letáky namierené proti Hlinkovej garde Ján Slávik, Ján Struhárik, a Martin Súpek. V Bzinciach pod Javorinou Pavel Bratanec. V Moravskom Lieskovom Ján Adamovič. Na Myjave a v jej okolí ich rozširovali zamestnanci Taušovej fabriky. Dostávali sa k nim prostredníctvom Daniela Sadloňa, ktorý ich preberal od Štefana Gálika a Pavla Sadloňa. Títo pracovali v Bratislave, kde vstúpili do ilegálnej organizácie Typograf. Táto organizácia sa venovala tlačeniu týchto letákov a propagácii medzi ľudí. K tejto ilegálnej organizácii sa dostávali aj letáky tlačené v Čachticiach. Dokonca na Starej Turej sa v noci dňa z 12. na 13. marca 1940 našli letáky s protifašistickými heslami. Ďalšie potom na elektrickom stĺpe 1.mája 1944 na železničnej stanici a na stene pri katolíckom kostole.