Referát: Kritériá mravného konania človeka
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:80,8 %
- Typ:Referát
- Univerzita:Žilinská univerzita v Žiline
- Fakulta:Strojnícka fakulta
- Kategória:Technika
- Podkategória:Strojárstvo
- Predmet:Filozofia a etika
- Študijný program:Priemyselné inžinierstvo
- Autor:bojimir
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:1 strán
- Zobrazené:838 x
- Stiahnuté:0 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.docx)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:45883
- Posledna úprava:25.05.2015
2 Morálka
Samotné slovo "morálka" pochádza z latinského "mós" "móres", ktoré by sa dalo voľne preložiť ako slovo označujúce zvyk, obyčaj alebo charakter.
Filozof Cicero, ktorý žil v starovekom Ríme v rokoch 106 - 43. pnl. vytvoril vo svojom preklade starého Aristotelovho textu ethikos, prídavné meno moralis, používané na označenie charakteru alebo mravu. Z neho bolo neskôr odvodené slovo moralitas, ktoré označovalo vedu zaoberajúcu sa mravnosťou. Vzťah medzi termínmi morálka a mravnosť je dlhodobo predmetom sporov. Podľa jednej teórie medzi nimi existuje zhoda a podľa druhej sa navzájom líšia. Teóriu zhody zastával napríklad filozof Hegel, pričom na základe jeho tvrdení vznikla predstava o morálke ako o morálnom vedomí a o mravnosti ako o mravoch, činoch a obyčajoch, teda o prvkoch praktického správania sa.
Morálnu stránku života človeka považujeme za jeho neoddeliteľnú súčasť a teda bez nej nie je možné existovať. Morálnej stránky sa človek nikdy nemôže zbaviť, pretože jeho svedomie vždy bude vytvárať rozpor medzi tým čo je správne a tým čo nie.
Samotné slovo "morálka" pochádza z latinského "mós" "móres", ktoré by sa dalo voľne preložiť ako slovo označujúce zvyk, obyčaj alebo charakter.
Filozof Cicero, ktorý žil v starovekom Ríme v rokoch 106 - 43. pnl. vytvoril vo svojom preklade starého Aristotelovho textu ethikos, prídavné meno moralis, používané na označenie charakteru alebo mravu. Z neho bolo neskôr odvodené slovo moralitas, ktoré označovalo vedu zaoberajúcu sa mravnosťou. Vzťah medzi termínmi morálka a mravnosť je dlhodobo predmetom sporov. Podľa jednej teórie medzi nimi existuje zhoda a podľa druhej sa navzájom líšia. Teóriu zhody zastával napríklad filozof Hegel, pričom na základe jeho tvrdení vznikla predstava o morálke ako o morálnom vedomí a o mravnosti ako o mravoch, činoch a obyčajoch, teda o prvkoch praktického správania sa.
Morálnu stránku života človeka považujeme za jeho neoddeliteľnú súčasť a teda bez nej nie je možné existovať. Morálnej stránky sa človek nikdy nemôže zbaviť, pretože jeho svedomie vždy bude vytvárať rozpor medzi tým čo je správne a tým čo nie.