Rastlinná systematika - taxonómia, študuje prirodzenú príbuznosť súčasných /recentných/, aj vyhynutých /fosílnych/ rastlín, opisuje ich, ustanovuje ich vedecké pomenovanie - nomenklatúru a zaraďuje ich podľa príbuzných znakov a vývojových vzťahov do systému. V priebehu vývoja vznikli umelé, prirodzené a vývojové systémy. 1. Umelé systémy - rastliny sa triedia podľa ľubovoľne zvolených morfologických znakov, zvyčajne podľa tých najnápadnejších, bez ohľadu na príbuzenské vzťahy medzi rastlinami. Theofrastos; vyvrcholením snáh bola Linného sústava - zaraďovala rastliny podľa počtu a usporiadania tyčiniek a piestikov; dvojslovné pomenovanie /binomická nomenklatúra/, položil základy systematickej botaniky. 2. Prirodzené systémy - koniec 18.st. rastliny triedili podľa všetkých morfologických znakov /nielen najnápadnejších/ - morfologické systémy. Základ príbuznosti rastlín - podobnosť, ešte nie pôvod rastlín. 3. Vývojové - fylogenetické systémy - vysvetľujú mechanizmus vývoja - evolúciu rastlín. Hlavným kritériom tohoto systému je fylogenetická príbuznosť znakov. Využívajú poznatky príbuzných vedných odborov - fyziol.rastlín, biochémia, genetika, ekológia, paleontológia a i. Významnými osobnosťami fylogenetických systémov boli J. B. Lamarck a Ch. Darwin.