Telo húb tvorí stielka, ktorá má mikroskopické, alebo makroskopické rozmery. Stielka môže byť: jednobunková, vláknitá, alebo je neurčitého tvaru, má rôsolovitú štruktúru = plazmódium. Hubové vlákna = hýfy - môžu mať tvar trubice /sipho/ - býva viacjadrová; - alebo sú vlákna priehradkované = rozdelené na viac buniek. Spleť hubových vláken = mycélium /podhubie/. Hubové vlákna sa môžu druhotne zoskupovať a zrastať / typické pre huby /- vytvárajú nepravépletivá /pseudoparenchým, alebo plektenchým/ - z nich vznikajú voľným okom viditeľné plodnice húb.
Výživa húb - heterotrofia = saprofytizmus, parazitizmus, alebo symbióza. Saprofytické huby patria z ekologického hľadiska do skupiny -reducentov /dekompozítorov/. Niektoré huby prekonávajú vo svojom živote saprofytické aj parazitické štádium /saproparazitické huby/.Veľa húb žije v symbióze s inými rastlinnými organizmami. Napríklad symbióza koreňov vyšších rastlín s mycéliom húb - mykoríza. Veľká väčšina lesných drevín žije v mykoríze s hubami. Lichenizmus je zvláštna forma symbiózy - spolužitie húb s riasami /alebo sinicami/. Lišajník je vplyvom symbiózy morfologicky a ekologicky odlíšený organizmus.
Rozmnožovanie húb Nepohlavné rozmnožovanie - delením buniek na 2 dcérske bunky - pučaním; - časťami hýf; - spórami - môžu byť aj pohyblivé /zoospóry/, alebo nepohyblivé - najčastejšie spóry sú konídie;