Hugolín Gavlovič (1712-1787), predpokladá sa, že mal poľské korene. Po vychodení školy sa stal členom františkánskej rehole a prijal rehoľné meno Hugolín. Pôsobil ako kňaz v Žiline, Beckove a v Pruskom. Ochorel na tuberkulózu a liečil sa na salaši pod Vršatcom. Patrí do slovenskej barokovej literatúry. Písal didakticko-reflexnú poéziu. Používa slovakizovanú češtinu s mnohými západoslovenskými prvkami.