V mojej práci sa zaoberám vymedzením parlamentarizmu ako takého, jeho vývoja a súčasným smerovaním. V jednotlivých kapitolách som rozoberala český a slovenský parlamentarizmus, k čomu patrí aj ústavné vymedzenie obidvoch krajín, vývoj, rozloženie politických síl a prípadné zmeny parlamentarizmu. Parlamentarizmus pochádza z Francúzska, pôvodne to bolo buržoázne štátne zriadenie, v ktorom podľa ústavy má vedúcu úlohu parlament. V súčasnej dobe je parlamentarizmus kreačná a politická závislosť vlády od parlamentu, teda výkonnej moci od zákonodarnej moci. Je to rozdelenie štátnej moci, kde najvyššie postavenie má parlament ako zastupiteľský zbor. Parlament okrem jemu vlastnej zákonodarnej moci vykonáva aj kontrolu výkonnej moci (vlády), to znamená, že vláda je od parlamentu závislá (žiada o vyslovenie dôvery) a je aj parlamentu zo svojej činnosti zodpovedná. To znamená, že parlament môže odvolať predsedu vlády, člena vlády. Parlament volí hlavu štátu. Hlava štátu je nepriamo zodpovedná parlamentu, to znamená, že akty hlavy štátu spolupodpisuje predsedu vlády alebo člen vlády, ktorý je zo svojej činnosti zospovedný parlamentu. Za klasickú krajinu, ktorá reprezentuje pravý parlamentarizmus sa považuje Veľká Británia, kde sa kabinet (ministerstvo) skladá len z vodcov tej strany, ktorá má v Dolnej komore väčšinu. Preto len anglický predseda ministerstva je zároveň hlavou vlády aj tej strany, ktorá je v parlamente, ktorá má väčšinu. Pod pojmom parlamentarizmus sa skrýva fakt existencie parlamentu ako orgánu reprezentujúceho ľud, resp. národ, obdareného primárne zákonodárnou pôsobnosťou, čo je v podstat Kelsenové pojatie, umožňujúce nám prehlásiť za príklady parlamentarizmu snáď všetky štáty euroamerickej civilizácie. Parlamentarizmus reprezentuje predovšetkým princíp väčšiny a ochrany menšiny, reprezentatívny mandát, uznanie plurality v spoločnosti a existencia politických strán ako ich vyjedrenia.