Pri charakteristike zdaňovanie z hľadiska historického vychádzami z nasledujúceho delenia historických etáp a to: otrokárska spoločnosť V období staroveku mali dane druhoradý význam ako zdroj príjmov pre štátnu pokladnicu. Charakteristické črty daní boli nasledujúce: -boli to príležitostné nepravidelné platby, a to najmä na financovanie vojen a potrieb panovníka, Feudálna spoločnosť V období ranného feudalizmu sa vyberajú vojnové dane, daň z hlavy, majetkové dane, Obdobie vyspelého feudalizmu -dane sa postupne stávajú povinnosťou pre všetkých členov spoločnosti, Obdobie neskorého feudalizmu -začala sa formovať ucelená daňová teória a politika, -dane sa v tomto období stali pravidelným zdrojom príjmov štátnej pokladnice -zaviedli sa zoznamy nehnuteľnosti tzv. katastre, Liberalizmus sa presadila požiadavka minimálnej angažovanosti štátu v ekonomike. „Laissez faire“ - ponechajte veciam voľný priebeh. dane sú povinným, pravidelným a hlavným zdrojom príjmov verejných rozpočtov, najmä na úhradu neproduktívnych potrieb štátu, Monopolizmus (90-té roky 19. storočia - 1914) -zavádzajú sa prvé osobné dôchodkové dane reagujúce na sociálne a rodinné pomery daňovníka, -základnou otázkou sa stáva daňové bremeno rastie odpor proti širokému uplatňovaniu nepriamych daní, Obdobie medzi dvoma vojnami -naturálne dane sa transformovali na peňažné dane, -dobrovoľné dane vývojom prešli k povinným daniam stanoveným zákonom, štát má právo mimoekonomicky donútiť a vymáhať ich zaplatenie,