Projekt obsahuje 2 druhy skrípt. Jedny sú originál v elektronickej forme PDF a druhé sú vo forme skenovaných obrázkov, ale tiež uložené do PDF súboru.
Poľovníkom odpradávna patrí miesto medzi ochrancami prírody. Boli prvými, ktorí legisla vne zaviedli právnu ochranu zveri (v niekdajšom Uhorsku zakonný článok XX/1883 o poľovníctve). Tento uhorský zákonný článok bol na svoje časy už moderný a aj na ochranu poľovnej fauny pomerne dobre zameraný. Tak, napr.“ ...po celý rok sa zakazovalo poľovať na kamzíčatá, na sliepky tetrova hlucháňa a holniaka, a na všetky druhy spevavých vtá-kov, ...od 1. februára do 15. augusta bol stanovený tzv. všeobecný zákaz poľovačky“, atď.
Človek-lovec prešiel postupne od lovu k cielenej činnos - chovu a ochrane zveri a tvorbe jej životného prostredia. Dnešná poľovnícka prax stojí pred ťažkou úlohou: ako v období zvyšujúceho sa civilizačného tlaku zabezpečiť zveri vhodné životné podmienky (habitát) pre preži e a jej zdravý, kvalita vny a kvan ta vny rozvoj. Len komplexná cie-ľavedomá starostlivosť o prostredie a zver môže zabezpečiť dobrý kondičný a zdravotný stav, reprodukciu a vysoký prírastok zveri, ktorý poľovníkovi umožní vziať si jej prebytky. Poľovnícka starostlivosť o zver zahŕňa: a) prikrmovanie zveri v dobe núdze (mimo vegetačné obdobie),
b) jarné ošetrenie lúk a pastvín, príprava políčok, výsadba plodonosných a ohryzových drevín a včasný zber sena a krmovín (vegetačné obdobie), c) ochranu zveri pred škodlivými vplyvmi (abio ckými, bio ckými) d) výstavbu a údržbu kŕmnych zariadení, e) prevenciu a ochranu zdravia zveri, f) udržiavanie únosných stavov zveri (NKS), vekovej a sexuálnej štruktúry populácie, g) udržiavanie gene ckej kvality zveri (selek vny odstrel a osvieženie krvi).
Výrazné zmeny v životnom prostredí môžeme datovať od 13. storočia, keď v stred-nej Európe došlo k ťažbe zmiešaných lesov a k postupnému pretváraniu lesných ekosys-témov na ekosystémy agrocenóz. Do 50-tych rokov 20. storočia môžeme charakterizovať poľnohospodársku výrobu v týchto agrocenózach ako primi vnu, bez výrazného vstupu fosílnej energie, s nízkym zaťažením ekosystému a teda aj zveri. S prudkým rozvojom priemyslu a prechodom na intenzívnu poľnohospodársku výrobu sa menil aj celkový cha-rakter agrárnej krajiny. Na zvyšovaní hektárových úrod sa v rozhodujúcej miere podieľa-lo intenzívne hnojenie priemyselnými hnojivami, chemická ochrane rastlín čo spoločne s rozvojom dopravy, keď sa niekoľkonásobne zvýšila dĺžka a hustota cestnej siete, doprav-ných prostriedkov sa úmerne zvyšovala aj kontaminácia životného prostredia zveri cudzo-rodými látkami a ťažkými kovmi (PCB, Pb, Cd, NOx ,...). Tieto zmeny výrazne vplývali na kvalitu životného prostredia zveri, resp. na kvalitu poľovnej zveri t. j. jej zdravotný stav, re-produkčnú a trofejovú kvalitu na čo najviac dopla la malá zver (jarabica, zajac, bažant).
Ak v kultúrnej krajine nie je prežúvavej zveri poskytnutá v zimnom období dostatočná výživa zo strany poľovníckeho manažmentu, potom časť denného pokry a nutričných po-trieb kompenzuje konzumáciou prirodzenej potravy (obhryz kôry a odhryz letorastov, termi-nálov lesných drevín) a pri súčasných vyšších stavoch (v porovnaní s dávnejšou minulosťou) často aj hladuje. Chybou je aj to, že neraz dochádza k úplne mylnému vysvetľovaniu pojmu prikrmovanie - týka sa to nielen množstva, ale aj doby počas ktorej krmivo predkladáme. Nedostatočné, alebo už ukončené prikrmovanie najmä v prechodnom období zima - jar je rizikové napr. z pohľadu vzniku škôd na porastoch, ako aj z pohľadu vývoja plodov a procesu paroženia, keďže v tomto období dochádza k zvýšenej potrebe živín pre zver.
Nové pohľady na fyziológiu výživy voľne žijúcich prežúvavcov vyplývajú s prekvapi-vých poznatkov z morfológie tráviacich orgánov, látkového a energe ckého metabolizmu.