Spätná väzba je súčasťou každého komunikačného aktu. V teórii komunikácie je vymedzená ako „informácia o prijatí informácie“. Spätná väzba má v komunikačnom procese dôležité miesto. Jednak informuje odosielateľa informácie o prijatí informácie adresátom, jednak informuje odosielateľa informácie o pochopení informácie adresátom. Sekundárne spätná väzba môže byť rezervoárom informácií o postojoch, reakciách, náladách adresáta v čase prijatia odoslanej informácie. V prvom prípade je spätná väzba zakomponovaná v každom kultúrnom komunikačnom vzorci ako základná norma spoločenského správania. Znamená jednoducho potvrdenie príjmu informácie. Nemusí obsahovať odpoveď, prípadne požadované vyjadrenie, stanovisko, ďalšiu informáciu. V druhom prípade ide o aktivizáciu zložitých psychických procesov adresáta, hlavne analyticko-syntetických racionálnych a pamäťových mechanizmov, ktoré významne determinujú proces pochopenia informácie a jej začlenenia v kladnom alebo negatívnom význame do tzv. „informačného stromu“ osobnosti. Pochopenie informácie adresátom pritom nemusí byť totožné s komunikačným zámerom odosielateľa. Odchýlky, ktoré v tomto procese vznikajú, sú obsiahnuté v spätnej väzbe. Ak sú veľké, odosielateľ musí opakovať informáciu, vybrať iné komunikačné kanály, iné komunikačné nástroje, inú komunikačnú situáciu, tak aby dosiahol požadovanú mieru pochopenia informácie a následné stotožnenie sa s jej obsahom.