Starého človeka zaraďujeme do vekovej skupiny 60 až 65 rokov. Je spájaný so sociálnym statusom dôchodca. Čím je považovaný za neaktívneho, neproduktívneho, čo veľmi často spájame s predpokladom zdravotných problémov, hlavne so stratou funkčných schopností a postupnou stratou sebestačnosti. Takýto je spravidla pohľad spoločnosti na starobu. Starí ľudia sú chápaní ako ucelená skupina bez prihliadnutia na individuálne potreby starého človeka. V dnešnom modernom svete sa stáva starý človek skôr záťažou, lebo odčerpáva veľkú časť finančných prostriedkov na financovanie dôchodkov, zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Tento pohľad na starobu postráda akúkoľvek snahu nájsť pozitívne hodnoty staroby a dôležitú úlohu veľkého počtu starých ľudí, ktorí aj vo svojom veku vytvárajú pre spoločnosť hodnoty a dokážu žiť plnohodnotným životom.