Jazyková komunikácia - objektom synchrónneho jazykovedného skúmania je jazyková komunikácia, ktorej základnými prvkami sú: 1. rečová aktivita odosielateľa (= expedienta eminenta), ktorá spočíva v produkovaní rečových celkov, umožňujúcich identifikáciu záveru odosielateľa, 2. odovzdávaný komunikát ako výsledok rečovej aktivity odosielateľa 3. komunikačný kanál, ktorý spája aktérov jazykovej komunikácie v tom zmysle, že prostredníctvom neho prechádzajú odosielané produkty rečovej aktivity 4. apercepcia = vnímanie s porozumením príjemcu (recipienta, adresáta), vnímanie (percepcia) komunikátu a identifikácia jeho zmyslu V jazykovej komunikácii sa realizuje jazyková a komunikačná kompetencia, ktorá vytvára schopnosť komunikujúcich narábať s jazykovými prostriedkami s ohľadom na danú komunikačnú situáciu.
Predmet jazykovedy Predmet synchrónnej jazykovedy môžeme chápať v zmysle „čistej“ jazykovedy alebo doň zahrnieme aj disciplíny, ktoré už svojím názvom poukazujú na interdisciplinárnosť výskumného programu. „Čistota“ jazykovedného výskumu alebo jeho interdisciplinárnosť závisí od toho, ktorý aspekt jazykovej komunikácie je ťažiskovým predmetom badateľovho záujmu. Predmetom synchrónnej lingvistiky je ten aspekt jazykovej komunikácie, v ktorom sa jazyk najzreteľnejšie prejavuje, čiže predmetom je rečový produkt (komunikát)