Seminárna práca: Telesný vývin novorodenca

Donedávna existovalo presvedčenie, že novorodenec je iba vrieskajúci, slintajúci tvor pasívne závislý a nemohúci. Klasická psychológia (hlavne S. Freud - viedeňská škola a A. Freud - londínska škola) charakterizuje novorodenca ako zraniteľnú, bezmocnú bytosť, ktorá parazituje na svojom životnom prostredí, žije v akomsi čepci, a bez akejkoľvek kompenzácie berie to, čo potrebuje. Zistil sa však pravý opak hore uvedených presvedčení. Podľa Drlíkovej (1992) vstupuje novorodenec veľmi rýchlo do interakcie so svojím materiálnym a sociálnym prostredím, ba dokonca sa zistilo, že kapacita novorodenca učiť sa nové veci je obdivuhodná (K.E. Allenová, L.R. Marotzová 2002).