„Neexistuje žiadna ľudská ohavnosť a abnormalita, ktorá by nebola vložená do lona milujúcej matky. Ako slnko žiari nad spravodlivými aj nespravodlivými a ako tehotné a dojčiace matky starajú sa s rovnakou láskou o dietky božie tak i o deti diabla a nedbajú o možné následky, tak sme aj my časťami tejto zvláštnej prírody a rovnako ako ona v sebe nosíme nedohľadno.“
Na úvod písania mojej seminárnej práce sa musím priznať, že som pred jej písaním ani len zďaleka netušil aký ohromný rozsah má celoživotné dielo Carla Gustava Junga. Nakoľko som sa k jeho výskumu a dielam dostal iba okrajovo mylne som sa domnieval, že sa jednalo iba o lekára, ktorý ďalším generáciám ozrejmil zopár aspektom osobnosti človeka, prípadne sa venoval vybraným psychickým procesom a vlastnostiam, a nič viac nie je nutné v jeho dielach hľadať. Celoživotné dielo tohto ohromného a pokrokového odborníka v oblasti ľudskej psychiky necháva neprehliadnuteľný odkaz v dejinách a taktiež aj v kultúrnom dedičstve. To najmä v oblasti štúdie ľudskej psychiky. Aby som sa mohol plne venovať mnou vybranej téme seminárnej práce bude nutné v jej úvode priblížiť život a osobnosť Carla Gustava Junga a až následne pozvoľna prejsť k jeho poznatkom o osobnosti človeka, ktoré sa pokúsim aplikovať v kontexte dnešnej doby. Na teórií Carla Gustava Junga je podstatný fakt, že svoje poznatky a zistenia nepostavil výhradne na klinickom výskume, nepozeral sa iba očami vedca ale ponechal priestor aj myšlienkam z oblasti filozofie, náboženstva, mytológie, výkladu snov, umeniu a alchýmií teda oblastiam, ktoré boli mnoho krát charakterizované a zatracované ako nie príliš vedecké a teda nevhodné pre „riadny“ a objektívny výskum oblastí ľudskej psychiky. Vo svete pacientov, často krát postihnutých psychickou chorobou, či patopsychologickými prejavmi sa snaží nájsť logické súvislosti, práve tam kde by sa iný odborník obmedzil len na tradičnú kazuistiku. ...