Skriptá: Financie a mena - kniha
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:88,2 %
- Typ:Skriptá
- Univerzita:Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
- Fakulta:Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja
- Kategória:Finančníctvo
- Podkategória:Financie
- Predmet:Financie a mena
- Študijný program:Regionálny rozvoj
- Autor:martina.martisova
- Ročník:2. ročník
- Rozsah A4:194 strán
- Zobrazené:1 466 x
- Stiahnuté:5 x
- Veľkosť:20,6 MB
- Formát a prípona:PDF dokument (.pdf)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:46437
- Posledna úprava:15.02.2016
ÚVOD DO PROBLEMATIKY PREDMETU FINANCIE A MENA
Všade vo svete sa na vysokých školách prednášajú a rozvíjajú jednotlivé vedy, ktoré možno rozčleniť-* na tri základné skupiny: na prírodné, technické a spoločenské. Do spoločenských vied patria aj ekonomické vedy, v rámci ktorých má významné postavenie finančná veda.
Ekonomické vedy sa postupne rozvíjajú, resp. vznikajú nové. Koncom 19. storočia sa napr. konštituovala ekonomická štatistika, v druhej polovici 20. storočia vznikla ekonometria a ekonomická kybernetika. Finančná veda sa sformovala začiatkom 20. storočia. K tomu sa žiada uviesť nasledujúce širšie súvislosti.
Najvýznamnejší predstaviteľ klasickej politickej ekonómie Adam Smith vo svojom základnom diele z roku 1776 Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov {An Inquiry into the Náture and Causes oj the Wealth oJNations) nikdy nepoužil pojem financie, finančný. Pritom v rozsiahlej miere operoval pojmami, ktoré v súčasnosti chápeme ako vyslovene finančné kategórie: daň, pôžička, zisk. clo, štátny rozpočet, štátny dlh a pod.
Bohatstvo národov, čiže to, čo ľudstvo vytvorilo svojou ekonomickou činnosťou, chápal Smith ako kapitál vo dvoch formách:
1. vo forme materiálnych statkov, čiže fixného, stáleho kapitálu, akým sú budovy, stroje, cesty, prístavy a pod., a vo forme cirkulujúceho, obežného kapitálu, t. j. surovín, materiálov, výrobkov, tovarov a pod.;
2. vo forme peňažného kapitálu, čiže peňazí, predovšetkým drahých kovov, pričom za významnú zložku peňažného kapitálu považoval bankový kapitál.
Možno konštatovať, že podľa Smitha výsledkom ekonomickej činnosti ľudí je bohatstvo chápané ako kapitál v jeho dvoch formách -- materiálnej a peňažnej.
Takýto názor prevládal v ekonomickej vede fakticky po celé 19. storočie. Veď základné ekonomické dielo Karola Marxa nesie vlastne podlá tohto chápania názov Kapitál. Marx. rovnako ako ďalší ekonómovia v 19. storočí, nepoužíval vo svojich dielach pojem financie.
Všade vo svete sa na vysokých školách prednášajú a rozvíjajú jednotlivé vedy, ktoré možno rozčleniť-* na tri základné skupiny: na prírodné, technické a spoločenské. Do spoločenských vied patria aj ekonomické vedy, v rámci ktorých má významné postavenie finančná veda.
Ekonomické vedy sa postupne rozvíjajú, resp. vznikajú nové. Koncom 19. storočia sa napr. konštituovala ekonomická štatistika, v druhej polovici 20. storočia vznikla ekonometria a ekonomická kybernetika. Finančná veda sa sformovala začiatkom 20. storočia. K tomu sa žiada uviesť nasledujúce širšie súvislosti.
Najvýznamnejší predstaviteľ klasickej politickej ekonómie Adam Smith vo svojom základnom diele z roku 1776 Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov {An Inquiry into the Náture and Causes oj the Wealth oJNations) nikdy nepoužil pojem financie, finančný. Pritom v rozsiahlej miere operoval pojmami, ktoré v súčasnosti chápeme ako vyslovene finančné kategórie: daň, pôžička, zisk. clo, štátny rozpočet, štátny dlh a pod.
Bohatstvo národov, čiže to, čo ľudstvo vytvorilo svojou ekonomickou činnosťou, chápal Smith ako kapitál vo dvoch formách:
1. vo forme materiálnych statkov, čiže fixného, stáleho kapitálu, akým sú budovy, stroje, cesty, prístavy a pod., a vo forme cirkulujúceho, obežného kapitálu, t. j. surovín, materiálov, výrobkov, tovarov a pod.;
2. vo forme peňažného kapitálu, čiže peňazí, predovšetkým drahých kovov, pričom za významnú zložku peňažného kapitálu považoval bankový kapitál.
Možno konštatovať, že podľa Smitha výsledkom ekonomickej činnosti ľudí je bohatstvo chápané ako kapitál v jeho dvoch formách -- materiálnej a peňažnej.
Takýto názor prevládal v ekonomickej vede fakticky po celé 19. storočie. Veď základné ekonomické dielo Karola Marxa nesie vlastne podlá tohto chápania názov Kapitál. Marx. rovnako ako ďalší ekonómovia v 19. storočí, nepoužíval vo svojich dielach pojem financie.