1. Predkladaná učebnica dostávala svoju prvú podobu v čase, keď sa pripravovala zásadná zmena učebného plánu, týkajúca sa aj výučby všeobecných (teda nie národných, slovenských) právnych dejín. Je uspôsobená tak, aby sa mohla používať v novej koncepcii, ale, pochopiteľne, zachováva si isté črty vychádzajúce z pôvodnej, dlhodobo zaužívanej podoby tohto predmetu. V súčasnom učebnom pláne sú (okrem ďalších povinne voliteľných predmetov) predovšetkým vytvorené dva samostatné, povinne voliteľné študijné predmety, nadväzujúce na skoršie Všeobecné dejiny štátu a práva - Dejiny verejného práva a Dejiny súkromného práva. Naša učebná pomôcka pokrýva najmä obsah prvého z nich, ale výklady o starovekých a stredovekých prameňoch práva bude možné využiť aj v druhom predmete. Ten si však vyžiada vydanie učebnej pomôcky obsahujúcej predovšetkým vývoj inštitútov súkromného práva. Nové riešenie výučby právnych dejín z hľadiska jej organizácie vyvoláva mnohé diskusie, keďže delenie právnohistorickej matérie na verejné právo a súkromné právo má okrem zástancov aj dosť odporcov, a títo majú aj pádne argumenty proti takémuto riešeniu. Autori tejto učebnice sú si vedomí možných výhrad (najmä pokiaľ ide o námietku, že medzi oboma odbormi bola hranica často nezreteľná, prípadne je v rôznych chápaniach celkom inde). Pravda, ani iné riešenia nie sú bez problémov, lebo „všeobecná" právna história poskytuje množstvo matérie na skúmanie, navyše vzhľadom na časovú i teritoriálnu dimenziu takej rozmanitej, že každý pokus ojej utriedenie naráža na ťažkosti. Výsledkom starostlivého uvažovania nie je optimálne, všeobecne prijateľné rozvrhnutie látky, ale len jeden z jeho možných, viac či menej akceptovateľných variantov. Preto nie je vonkoncom náhodné, že výučba všeobecných právnych dejín vo svojom vývoji prešla veľmi zásadnými zmenami, pokiaľ ide o členenie na študijné predmety, rozsah výučby i jej poňatie a že v súčasnosti sa na jednotlivých slovenských i českých právnických fakultách vyučuje s výraznými odlišnosťami v usporiadaní i obsahu.