Študijný materiál: Okruhy z predmetu Fonetika a fonológia
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:90,5 %
- Typ:Študijný materiál
- Univerzita:Prešovská univerzita v Prešove
- Fakulta:Filozofická fakulta
- Kategória:Jazyky
- Podkategória:Slovenský jazyk
- Predmet:Fonetika a fonológia slovenského jazyka
- Študijný program:Učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry v kombinácii
- Autor:lucia.vrablova
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:20 strán
- Zobrazené:2 219 x
- Stiahnuté:20 x
- Veľkosť:0,2 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:46543
- Posledna úprava:21.03.2016
1. FONETIKA AKO LINGVISTICKÁ DISCIPLÍNA. PREDMET JEJ SKÚMANIA. FONETICKÁ TRANSKRIPCIA.
Fonetika ako vedecká disciplína sa rozvinula v 19. storočí. Je to časť jazykovedy, ktorá sa zaoberá materiálnymi javmi a procesmi zvukovej reči z hľadiska ich fyzickej stavby a s ohľadom na ich funkciu pri dorozumievaní. Zaoberá sa hláskou ako materiálom. Stredom jej pozornosti je štúdium artikulačných a akustických vlastností hlásky. Je to náuka o zvukoch ľudskej reči, skúma zvukovú stavbu, zvukový systém, zvukové zmeny v jazyku a zákonitosti týchto zmien. K fonetike zaraďujeme aj ortoepiu (náuka o správnej výslovnosti) a ortografiu (náuka o správnom písaní).
Pre správny zápis zvukovej realizácie jazyka za používa fonetická transkripcia (FT). Základnou realizačnou jednotkou je fonéma. Základné zásady FT sú: ten istý zvuk sa vždy naznačuje tým istým znakom; rozličné zvuky sa zaznačujú rozličnými znakmi; systémy fonetickej transkripcie sa vyhýbajú zloženým znakom (diagramom). Transkripčné systémy sú dvojaké: alfabetický (jeden jednoduchý symbol pre jeden zvukový segment) a analfabetický (označenie jediného segmentu, symboly zložené z viacerých znakov). K analfabetickým systémom patrí ikonická FT (jej znaky svojou formou súvisia s fonetickými faktami reči, nie sú motivované; táto transkripcia nemôže zachytiť akustické javy, lebo zvuk nemožno vidieť) a latinková FT (latinská abeceda nemá potrebné množstvo písmen pre FT). Koncom 19. storočia vznikla transkripcia IPA, resp. API. Základným cieľom bolo, aby každá fonéma mala osobitný znak bez diakritík. Transkripcia IPA sa označuje ako fonemicky orientovaná všeobecná FT. Niektorí neznelé spoluhlásky sa v nej označujú diakritikami, chýbajú symboly pre hlásky s tzv. dvojitou artikuláciou. Transkripcia IPA sa môže používať ako systém znakov na verné zachytávanie znenia reči (impresionistická transkripcia) a ako systém na označovanie foném a ich variantov (systematická transkripcia). Slovenskú FT ovplyvnili dva činitele: 1. úzus v zapisovaní slovenských nárečových textov; 2. technické vybavenie tlačiarní. FT používaná v súčasnosti u nás je zmiešaná zo znakov IPA a zo znakov slov.
Fonetika ako vedecká disciplína sa rozvinula v 19. storočí. Je to časť jazykovedy, ktorá sa zaoberá materiálnymi javmi a procesmi zvukovej reči z hľadiska ich fyzickej stavby a s ohľadom na ich funkciu pri dorozumievaní. Zaoberá sa hláskou ako materiálom. Stredom jej pozornosti je štúdium artikulačných a akustických vlastností hlásky. Je to náuka o zvukoch ľudskej reči, skúma zvukovú stavbu, zvukový systém, zvukové zmeny v jazyku a zákonitosti týchto zmien. K fonetike zaraďujeme aj ortoepiu (náuka o správnej výslovnosti) a ortografiu (náuka o správnom písaní).
Pre správny zápis zvukovej realizácie jazyka za používa fonetická transkripcia (FT). Základnou realizačnou jednotkou je fonéma. Základné zásady FT sú: ten istý zvuk sa vždy naznačuje tým istým znakom; rozličné zvuky sa zaznačujú rozličnými znakmi; systémy fonetickej transkripcie sa vyhýbajú zloženým znakom (diagramom). Transkripčné systémy sú dvojaké: alfabetický (jeden jednoduchý symbol pre jeden zvukový segment) a analfabetický (označenie jediného segmentu, symboly zložené z viacerých znakov). K analfabetickým systémom patrí ikonická FT (jej znaky svojou formou súvisia s fonetickými faktami reči, nie sú motivované; táto transkripcia nemôže zachytiť akustické javy, lebo zvuk nemožno vidieť) a latinková FT (latinská abeceda nemá potrebné množstvo písmen pre FT). Koncom 19. storočia vznikla transkripcia IPA, resp. API. Základným cieľom bolo, aby každá fonéma mala osobitný znak bez diakritík. Transkripcia IPA sa označuje ako fonemicky orientovaná všeobecná FT. Niektorí neznelé spoluhlásky sa v nej označujú diakritikami, chýbajú symboly pre hlásky s tzv. dvojitou artikuláciou. Transkripcia IPA sa môže používať ako systém znakov na verné zachytávanie znenia reči (impresionistická transkripcia) a ako systém na označovanie foném a ich variantov (systematická transkripcia). Slovenskú FT ovplyvnili dva činitele: 1. úzus v zapisovaní slovenských nárečových textov; 2. technické vybavenie tlačiarní. FT používaná v súčasnosti u nás je zmiešaná zo znakov IPA a zo znakov slov.