Po páde komunizmu sa otvorili mnohé možnosti celej strednej Európe. Stali sme sa súčasťou otvoreného obchodného priestoru, ktorý nám poskytuje mnohé výhody. Vznikli nové vlády, ktoré museli týmto výzvam čeliť. Všetky tieto zmeny nám priniesli nepochybne viaceré výhody, ktoré od základu zmenili naše životy. Otvorili sa možnosti malého a stredného podnikania a postupom času aj bezproblémového vycestovania za prácou. V tomto čase si nikto nepripúšťal, že tieto zmeny so sebou prinášajú aj jedno veľké riziko. A tým je neistota. Jediné, čo je dnes isté, že táto neistota bude časom len rásť. A aj preto sa v celej Európe zvýšil dôraz na stopercentné zabezpečenie aspoň tých základných potrieb v prípade nepriaznivých udalostí. K najdôležitejším nepochybne patrí aj určitá istota aspoň základného príjmu v čase pracovnej neschopnosti z dôvodu veku, teda starobný dôchodok.
V dnešnej dobe vo väčšine štátov funguje na princípe priebežného financovania, čiže platenia dôchodkov z peňazí odvedenými z príjmu momentálne pracujúcich, s pomerne veľkou mierou solidárneho prerozdeľovania. Dá sa povedať, že hlavná výhoda tohto systému je v tom, že skrátka funguje. O veľkosť dôchodku sa dôchodcovia relatívne nemusia obávať lebo ako vieme o ich veľkosti rozhodujú v dnešných systémoch väčšinou politici a ich znižovanie by bola politická samovražda a teda je absolútne nepriechodné. A podľa všeobecného mienenia má aj veľmi malú pravdepodobnosť krachu. Preto sa veľká väčšina z nás pýta prečo ho vlastne meniť.