Spracovaná kniha Sociálne poradenstvo a komunikácia, Schavel, Oláh 2010
1.kapitola PORADENSTVO A JEHO ZÁKLADNÉ VYMEDZENIE
Základy poradenstva ako súčasť života človeka siahajú k samotnému počiatku ľudstva. Jeho genézu možno odvodiť od najstaršej ľudskej činnosti - výchovy, teda výchova a spôsob odovzdávania poznatkov a skúseností o svete a človeku prispela k vzniku poradenskej spočiatku však ako nešpecifickej činnosti. -forma pomoci druhému v núdzi Z historického hľadiska môžeme identifikovať niekoľko úrovní poradenskej činnosti:
• Od počiatočného bežného radenia v interpersonálnej komunikácii - ktorá prebieha ako výmena informácii, skúseností a názorov • Po samostatnú špecializovanú a profesionálnu činnosť v konkrétnych inštitúciách.
Neskôr: • Poradne pre voľbu povolania, psychologické poradenské kliniky, špecializované poradenské služby v rámci zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, školstva. Priekopníci: Parsons, Witmer,Galton
-klient od poradcu očakáva radu,, pomoc, pričom predpokladá vyriešenie svojej situácie. V súčasnosti sa preferuje prístup, ktorý je založený na podpore, pomoci a sprevádzaní klienta, ako základný predpoklad pre mobilizáciu a angažovanosť v riešení svojho problému. -klient nesmie byť pasívny
Poradenstvo- špecifická odborná činnosť charakterizovaná ako proces pomoci s využitím existujúcich zdrojov a možností osobnosti vysporiadať sa s aktuálnymi problémami v živote.