Elektromagnetické spektrum slnečného žiarenia sa rozprestiera v širokom intervale vlnových dĺžok. Iba nepatrná časť tohto intervalu sa vyznačuje fyziologickými účinkami podmieňujúcimi rast a vývin zelených rastlín Je to oblasť elektromagnetického spektra, v ktorom je rozložená absorpcia pigmentov, a ktoré vyvoláva v rastlinných bunkách proces fotosyntézy. približné hranice tejto oblasti sú dané vlnovými dĺžkami 400 až 700 nm. Pre túto časť spektra bol zavedený pojem fotosynteticky aktívne žiarenie (phosyntetically active radiation - FAR). Fyziologický účinok žiarenia môže mať povahu fotochemickú a fyzikálnu. Fotochemický fyziologický účinok vyvoláva po pohltení určitého množstva žiarivej energie syntetické alebo iné reakcie v procese fotosyntetickej asimilácie. Fyzikálny fyziologický účinok má po ožiarení rastliny za dôsledok iba jej ohriatie, a tým zrýchlenie alebo spomalenie rôznych fyziologických procesov. Listy na rastline sa stavajú tak, aby využili slnečné svetlo čo najviac. Takéto usporiadanie listov sa nazýva listovámozaika. Svetelný režim krajiny sa mení so zemepisnou šírkou. Vplyv pomeru dňa a noci sa nazýva fotoperiodizmus. Úhrnné množstvo slnečného žiarenia, ktoré v daných geografických podmienkach dopadá na plošnú jednotku, udáva absolútne hornú hranicu rastlinnej produkcie. (Špánik, Šiška, 2008)