Žijeme v dobe, v ktorej sa s prejavmi agresie stretávame až priveľmi často. Stúpa trestná činnosť mládeže, najmä násilná kriminálna činnosť mladistvých páchateľov, sledujeme excesívne výčiny futbalových fanúšikov, zneužívanie sily voči slabším jedincom, bezcieľne sa ponevierajúce partie rovesníkov po mestských sídliskách, ktorí si krátia čas hrozivými zábavkami. Býva v spoločnosti považovaná za problém, ktorý je pre svoju závažnosť a spoločenskú nebezpečnosť stále aktuálnejšia. Je pomerne dosť ťažko riešiteľná. Svedčia o tom aj čoraz viac narastajúce prípady deliktov spáchaných deťmi a mladistvými. Neklesajú počty mladistvých narkomanov a veková hranica zneužívania drog sa posúva do detského veku, prechádza sa na tvrdé drogy. Niektoré pramene uvádzajú, že až 60% agresivity spôsobujú genetické predispozície. Agresivita v škole medzi deťmi sa označuje ako šikanovanie. No čoraz častejšie sa vyskytuje agresívne správanie voči pedagógom, rodičom. Veľmi dôležitým aspektom vo výchove v období detstva ako aj dospievania je aj príklad rodičov. Agresivitu možno označiť ako sklon k útočnému jednaniu voči veciam, zvieratám a ľuďom. Agresivita väčšinou súvisí s vnútornou nepohodou a rozpormi medzi prežívaním a jednaním.