1.Človek ako objekt vedy. Pedagogika v systéme vied o človeku. Predmet pedagogiky a metódy skúmania edukačnej reality. Historicko - filozofické východiská edukácie. Najvýznamnejší predstavitelia ideí predškolskej a elementárnej výchovy
Človek ako objekt vedy
Človek je objektom vied filozofických, prírodných, spoločenských a iných. Objekt je vo vede chápaný ako predmet záujmu, činnosti a myslenia danej vednej disciplíny. Pedagogika sa považuje za samostatnú spoločenskú antropologickú (patri do sústavy vied o človeku) vedu, ktorá ma svoju: - teóriu - súbor poznatkov vymedzujúci predmet vedy - metodológiu a výskum - orientovaný na poznávanie a popisovanie predmetu vedy Pojem pedagogika pochádza z gréckeho slova paidagogos (pais- dieťa, chlapec, agein - viesť) označovaný otrok, ktorý sa staral o dieťa svojho pána. Neskôr bol používaný pojem paidagogus, ktorý označoval vzdelaného otroka, učiteľa, vychovávateľa pôsobiacich v rôznych výchovno-vzdelávacích ustanovizniach. Pedagogika sa ako samostatná veda konštituovala v 19. storočí zásluhou Johanna Friedricha Herbarta (1776 - 1841), nem. filozofa, psych. a pedagóga, ktorý ju vyčlenil z rámca filozofie. Koncom spomínaného 19. storočia sa tak stala súčasťou sústavy vied. Od začiatku 20. storočia sa v nej stretávajú dva hlavné prúdy: - exploratívna teória - založená na kvantitatívne - prírodovedných základoch. (zisťuje, popisuje) - explanačná - zameraná na objasňovanie edukačných javov, používa kvalitatívny prístup. (skúmajúca)