Ekológia ako veda o vzájomných vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím bola po prvý raz definovaná Haecklom (1866) "ako veda o vzájomných vzťahoch organizmov k ich anorganickému a organickému prostrediu", pričom zvýrazňuje, resp. považuje ekológiu za "ekonómiu prírody". Neskôr ju Odum (1977) definuje ako "štúdium štruktúry a funkcie prírody". Z hľadiska predmetu, obsahu a ďalších hľadísk sa ekológia člení na celý rad dielčích viac-menej špecificky zameraných disciplín a vedných odborov, kde významné miesto zaberá aj a g r o e k o l ó g i a . Agroekológia v zmysle uvedených definícií je "náuka o vzťahoch medzi poľnohospodárskymi kultúrami a ich prostredím", pričom skúma jednotlivé systémy kultúrnych rastlín, ich prostredie, vzájomné vzťahy štruktúr, funkcií a zmeny týchto systémov. Z uvedeného vyplýva, že práve prostredie, pôda, resp. hlavné edafické a hydrické faktory stanovišťa výrazne determinujú a ovplyvňujú rast a vývin kultúrnych rastlín. Problematiku agroekológie je potrebné súčasne chápať nielen v spojitosti s kultúrnymi rastlinami, ale aj vo väzbe na ostatné spoločenstvá a populácie ako sú buriny alebo živočíchy, prezentované nielen hospodárskymi zvieratami, ale aj ostatnými skupinami živočíchov - škodcovia, užitočné živočíchy a i. Obsahom a zameraním agroekológia úzko nadväzuje, resp. súvisí s celým radom ďalších disciplín a vedných odborov, kde v ekologickom ponímaní sú to predovšetkým tieto: - agrogeológia, ktorá študuje základné a konštantné činitele poľnohospodárskeho prostredia, t.j. matečnú horninu pôd a povrchové geologické pochody (činnosť vzduchu, vody ...), pričom využíva poznatky geochémie, mineralógie, geológie a pod., - agropedológia, ktorá úzko nadväzuje na agrogeológiu, zaoberá sa vlastnosťami pôdy poľnohospodársky využívanej, vo vzťahu k pôdnemu typu a druhu, študuje vhodnosť pôd pre pestovanie jednotlivých druhov plodín za účelom zvyšovania úrodnosti pôd vrátane obrábania pôdy, hnojenia a pod., - agroklimatológia sleduje a študuje klímu a mikroklímu za účelom zlepšenia poľnohospodárskej výroby, objasňuje klimatické vlastnosti území a umožňuje z hľadiska praktického ďalšie rozširovanie poľnohospodárskych kultúr do nových oblastí, resp. riešenie ochranárskych opatrení a pod., - agrometeorológia sa zaoberá meteorologickými, klimatickými a hydrologickými vlastnosťami prostredia významnými pre poľnohospodárstvo, v užšom slova zmysle špeciálnym meteorologickým a mikrometeorologickým pozorovaním a meraním pre účely poľnohospodárstva,