Slová ako ,,etnické skupiny“, ,,etnicita“ a ,,etnický konflikt“ sa stali viac menej bežnou súčasťou jazyka, stále znovu sa objavujú v tlači, v televíznych správach, v politickej aj každodennej komunikácii. Taktiež je potrebné hovoriť o ,,národe“ a ,,nacionalizme“. Je však potrebné priznať, že významy týchto termínov sú nejasné a vágne. Predovšetkým v politológii, histórií, kultúrnych štúdiách, sociológii a sociálnej antropológii sa v posledných desaťročiach prejavil nezvyčajný nárast odborného záujmu o problematiku etnicity a nacionalizmu.
V oblasti sociálnej antropológie je etnicita hlavnou témou už od konca šesťdesiatych rokov a taktiež dnes zostáva centrálnych objektom výskumu. Otázky etnických a národných identít sa stávajú vysoko relevantnými hlavne v kontexte pokračujúceho prílivu pracovných migrantov a utečencov do Európy a Severnej Ameriku, ktorý vedie k ustanoveniu nových permanentných etnických menšín. V bežnom jazyku si slovo etnicita stále zachováva tón ,,problému menšín“ či ,,rasových vzťahov“, v sociálnej antropológii odkazuje jednoducho k aspektom vzťahov medzi skupinami, ktoré sú ako vlastnými členmi, tak aj ostatnými považovaní ako kultúrne odlišní.