Mnoho ľudí má tendenciu klásť znamienko rovná sa medzi etiku a svoje pocity. Byť eticky nie je jednoznačnou záležitosťou nasledovania svojich pocitov. Osoba nasledujúca svoje pocity často môže cúvnuť pred tým urobiť, čo je správne. Pocity sa často tiež odchyľujú od toho, čo je etické. Niekto môže identifikovať etiku s náboženstvom. Väčšina náboženstva samozrejme obhajuje etické normy. Pokiaľ však spojíme etiku s náboženstvom, potom môžeme etiku aplikovať iba na veriacich. Etika však platí pre chovanie ateistov rovnako tak ako pre chovanie veriacich. Viera môže stanoviť vysoké etické normy a môže byť silným motívom etického chovania. Etiku však nemožno spájať len s náboženstvom alebo ju pokladať za to isté čo náboženstvo. Byť etický tiež nie je to isté čo dodržiavať zákony. Právo/zákon často zahrňuje etické normy, ku ktorým sa ľudia hlásia. Právo, presne tak ako náboženstvo sa však môžu od toho čo je etické odchyľovať. A nakoniec, byť etický nie je to isté, ako robiť „čokoľvek, čo spoločnosť akceptuje“. V ktorejkoľvek spoločnosti väčšina ľudí akceptuje normy, ktoré sú skutočne etické. Normy správania spoločnosti sa však môžu odchyľovať od toho, čo je etické. Určitá spoločnosť sa môže stať eticky skorumpovaná.