Rodinné podniky patria väčšinou do kategórie malých a stredných podnikov. Pre rodinné podniky v súčasnej dobe neexistuje jednoznačná definícia, avšak Európska komisia uvádza, že pojem „rodinný podnik“ by mal byť: jednoduchý, jednoznačný, ľahko porovnateľný a štatisticky vyhodnocovateľný (napr. prínos rodinnej firmy k rastu zamestnanosti, celkový obrat rodinnej firmy.) Otázkami, ktoré sa zaoberajú rodinným podnikaním sa dlhší čas venuje Fínsko, ktoré podporilo vytvorenie Pracovnej skupiny pre rodinné podnikanie. V tejto pracovnej skupine bola vo všeobecnosti presadená a akceptovateľná nasledujúca definícia: - väčšinu rozhodovacích práv vlastní právnická osoba, ktorá firmu založila, alebo sú vo vlastníctve fyzických osôb, ktoré nadobudli podiel kapitálu firmy, alebo sú vo vlastníctve priameho príbuzného, akým je manžel/manželka, rodičia, deti alebo deti priamych dedičov - väčšinu rozhodovacích práv tvoria priame alebo nepriame práva - minimálne jeden zástupca firmy alebo pokrvný príbuzný sa formálne podieľa na riadení podniku - osoba, ktorá založila alebo nadobudla podnik (akciovým kapitálom), alebo jej rodinní príslušníci alebo nasledovníci vlastnia 25% rozhodovacích práv určených podielom akcií.