Žilinský kraj vznikol v roku 1949. Vo svojom obvode mal i okresy Považská Bystrica a Ilava , ktoré sú dnes súčasťou Trenčianskeho kraja. Rozloha tohto kraja dosahovala 8280 km2 a v roku 1950 mal 521 693 obyvateľov. Zanikol v roku 1960. V júli 1996 bol Žilinský kraj opätovne obnovený. Prvé stopy po osídlení nachádzame na území kraja z mladšieho paleolitu, napr. v Žiline - Závodí. Súvislé osídlenie bolo až v mladšej dobe bronzovej, keď tu bol ľud lužickej kultúry. Najviac nálezísk má kraj z obdobia púchovskej kultúry 3. st. pred n. l. - 2. st. n. l., keď okrem desiatok sídlisk tu bolo množstvo hradísk - Liptovská Mara, Divinka, Sučany, Vyšný Kubín a iné. Tu sa sústreďovala výroba a razili sa zlaté, strieborné a medené mince. Slovania sa na území kraja osídľovali v 5. a 6. st., z tohto obdobia je sídlisko v Žiline. Územie kraja bolo v 9. str. začlenené do Veľkej Moravy, kedy začínalo i pokresťančovanie jej obyvateľov a vytváranie územných celkov - hradných komitátov, z ktorých sa od 11. st. už v rámci Uhorska vytvorili stolice. Na území nášho kraja to bola stolica Trenčianska a Zvolenská, z ktorých sa neskôr odčlenili stolice Turčianská, Liptovská a Oravská. Tento systém ostal až do 20. st. Až do r. 1848 bola väčšina územia kraja v držbe šľachtických rodov v rámci panstiev Orava, Likavka, Liptovský Hrádok, Slabiňa, Starý hrad, Strečno, Teplička, Lietava, Bytča, Budatín a iných, ako i menšej šľachty a cirkvi. Mestá boli zakladané na starých tržných miestach na nemeckom mestskom práve a na základe žilinského práva sa zakladali a rozširovali mnohé obce a mestečká v kraji. Na Liptove boli založené i mestá s banským právom.