1. Hlavné prístupy v súčasnom manažmente využívajúce interdisciplinárny prístup, ich prínosy, nedostatky a hlavní predstavitelia. -kvalitatívny prelom v man. teóriách spôsobilo obdobie po 2. sv. vojne - vedecko-technický rozvoj a konštrukcia PC, uplatnenie operačného výskumu spôsobili, že teória Manažmentu získala interdisciplinárny charakter -popri dovtedajších vedných disciplínach sa začali aplikovať poznatky novovzniknutých vied, najmä kybernetiky, všeob. teórie systémov, operačného výskumu... -postupne sa sformovali 3 prístupy- ROZHODOVACÍ, KVANTITATÍVNY, SYSTÉMOVÝ
» ROZHODOVACÍ PRÍSTUP- predstavitelia tvrdia, že rozhodovanie je podstatou riadenia a niekedy dokonca stotožňovali rozhodovanie s riadením -proces rozhodovania sa snažili zdokonaliť vypracovaním racionálneho postupu rozhodovania a hľadaním takých spôsobov rozhodovania, kt. by umožnili najlepšie riešenie v rámci možných variantov • Herbert Simon (najvýznamnejší predstaviteľ)- stotožňoval manažment s rozhodovaním • opisuje 3 stupne rozhodovacieho procesu: 1. hľadanie rozhodovacích príležitostí (problém) 2. rozvíjanie a analýza činností (projekcia alternatív riešenia) 3. výber konkrétnej činnosti (výber najlepšej alteranatívy) - realizáciu rozhodnutí považoval za súčasť rozhodovacieho procesu - hl. miesto v jeho výskumoch však malo prijímanie rozhodnutí - skúmal aj možnosti použitia matematických metód a výpočtovej techniky v rozhodovaní => odlišuje 2 druhy rozhodovania: * programovateľné (rutinné, opakovateľné, pri ktorých možno použiť metódy operačného výskumu) * neprogramovateľné (problém je nový a neštruktúrovaný, môžeme použiť intuíciu alebo heuristické metódy)