KAPITOLA 3: Rovnosť Politickí filozofi tvrdia, že rovnosti by sa nemal prisudzovať veľký význam. Nejde o to, aby všetci ľudia mali rovnaký podiel z toho, čo je dobré. Dôležité je to, či všetci majú dosť, či tí čo majú najmenej ,majú maximum, ktoré je možné a či sú uprednostnení tí, ktorých potreby sú najakútnejšie. Snaha o rovnosť je snahou o to, aby mali všetci rovnako. A úsilie o niečo také považujú filozofi za niečo podivné. Upúšťajú od názoru, že rovnosť je politický ideál. A však aj ten, ktorý rovnosť odmieta sa môže snažiť o to, aby finančné prostriedky prechádzali smerom od bohatých k chudobným. To, že niekto odmieta rovnosť je v skutočnosti odmietaním dôvodu, ktorý sa používa ako ospravedlnenie prerozdeľovania. Odmietanie rovnosti na filozofickej úrovni (rovnosť ako základný ideál) nie je v rozpore s tvrdením, že statky by sa mali prerozdeľovať rovnako. Dôležité je rozlišovať medzi filozofickými a praktickými argumentmi. Praktickou námietkou je odmietanie prerozdeľovania z dôvodu jeho následkov.