V tejto seminárnej práci sa pokúsim priblížiť Rousseaovo chápanie človeka, ktorý bol francúzsky osvietenský mysliteľ 18. storočia. Vychádzať budem hlavne z jeho diela O pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi. Cieľom mojej seminárnej práce je poukázať na človeka v prirodzenom stave a jeho postupné formovanie, kde sa začína ukazovať nerovnosť medzi ľuďmi. Podľa Rousseaua je človek produktom prírody. Človek ako produkt prírody v počiatkoch svojej existencie vlastní to, čo potom neskôr stráca a to rovnosť a slobodu. Človek dostal od prírody dar rozvíjať sa a napredovať a toto práve spôsobilo to, že prirodzená schopnosť zdokonaľovať sa, sa stala hlavnou príčinou nerovnosti medzi nimi. Rousseau dochádza k paradoxnej situácii, že ,, čím viac študujeme človeka, tým viac sa stávame neschopnými ho poznať. " (Leško, Mihina. 1999, s.164) Príroda obdarila všetkých ľudí rovnosťou, avšak ľudia si sami spôsobili nerovnosť medzi sebou. Autor rozoznáva dva druhy nerovnosti medzi ľuďmi. Prvú nazýva prirodzenou alebo telesnou, lebo ju stvorila príroda a spočíva v rozdielnosti veku, zdravotného stavu, telesných síl a vlastností duše. Druhú nazýva morálnou alebo politickou nerovnosťou, pretože závisí od zmluvy podloženej súhlasom ľudí, čo ju schválili. V telesných citoch tiež rozlišuje tieto dve stránky. Telesná stránka zahŕňa túžbu, ktorá zväzuje obe pohlavia, naopak morálna stránka obmedzuje danú túžbu a pripútava ju k jednému objektu. (Rousseau, 2010, s.65)