Pýtanie sa ako východisko filozofie je vždy prejavom a prehlbovaním vlastnej slobody. Aj napriek vonkajšiemu nátlaku sme schopní zaujať postoj voči vonkajším vplyvom ako aj vlastným sklonom a pudom. Sme si vedomí toho, že máme slobodu a možnosť voľby. Môžeme povedať „áno“ aj „nie“ prichádzajúcim možnostiam. V platónskej škole bola kedysi filozofia nazývaná meditatio mortis „uvažovanie o smrti“. Úvaha nad smrťou viedla k uvedomeniu že sa od začiatku nášho vedomého života musíme neustále rozhodovať, sme postavení pred možnosť voľby čo neskôr zdôraznila existenciálna filozofia. Možnosť voliť čo je pre nás dobré a lepšie nás prirodzene vedie k múdrosti.
Filozofia nám pomáha, aby sme spoznávali naše motívy možnosti ako aj limity a takto formovali vlastné myslenie a život a tým formovali vlastnú slobodu a prispievali k spoločnému ideovému dedičstvu. skúsenosť človeka je vždy neopakovateľne osobnou. Vo filozofii je to pluralita ktorá zároveň umožňuje prejavenie sa tvorivosti ľudského ducha.
Filozofia začína vtedy, keď náš každodenný život stratí svoju samozrejmosť a stane sa problémom. Preto každá filozofia začína v skutočnosti vtedy keď si položíme prvú otázku o našej situácii. Filozofické otázky sa týkajú každého človeka. Už malé dieťa sa pýta na udalosti otázkou „prečo“. Nemecký novoveky mysliteľ Immanuel Kant všetky otázky zahrnul do štyroch otázok a vyjadril v nich základnú problematiku, ktorou sa filozofia zaoberá: Čo môžem poznať? Čo mám konať? V čo smiem dúfať? Čo je človek? Všetky tieto otázky sa vzťahujú k človeku, preto základom filozofie je otázka o podstate bytia človeka. Na prvú otázku odpovedá metafyzika, na druhú etika na tretiu náboženstvo a na poslednú antropológia.