Vypracované otázky: Agrochémia a výživa rastlín

1.Základná charakteristika pôdy ako trojfázového systému (kvapalná a plynná fáza pôdy).
Pôda ako hlavný zdroj rastlinných živín, predstavuje trojfázový heterogénny, polydisperzný systém skladajúci sa z pevnej, plynnej a kvapalnej fázy. Pre väčšinu poľných plodín je vyhovujúce, ak podiel pevnej fázy je 50%, podiel kvapalnej fázy 25% a plynnej fázy 25% Každá z fáz zasahuje významne do procesov sprístupňovania živín, ale aj ich viazania.
Plynná fáza pôdy - tvorí ju vzduch, vypĺňajúci priestory medzi pevnými a kvapalnými časticami pôdy. Ak z celkového množstva pórov je podieľa vzduchu menší ako 10 %, u všetkých rastlín dochádza k zastaveniu príjmu živín a následne rastu rastlín.
Obsah CO2 (oxid uhličitý)- v orničnej vrstve - 0, 1 - 1 %, v podorničí - 5 %,
Zvýšenie koncentrácie CO2 na 10 - 20 % pôsobí na rastliny toxicky. Hlavným zdrojom CO2 je mineralizujúca organická hmota a dýchanie organizmov. Zvýšenie hladiny CO2 v pôde spôsobuje zníženie obsahu kyslíka a obmedzenie dýchania koreňov a mikroorganizmov.
Obsah O2 (kyslík)- v pôdnom vzduchu je v rozpätí 10 - 20 %, zníženie obsahu pod 10 - 15 % spôsobuje zníženie úrod a hladiny sacharidov. Pri poklese na 6 - 9 % sa narúša proces syntézy bielkovín a prijímania živín.
Obsah N2 (dusík)- v pôdnom vzduchu je približne rovnaký ako v ovzduší - 78 %. Je východiskom aj konečným produktom tvorby a premeny dusíkatých organických i minerálnych zlúčenín.
Kvapalná fáza pôdy - pôdny roztok - nosné médium pre transport živín
Pôdny roztok = pôdna voda + živiny + plyny
Kvapalnú fázu pôdy tvorí roztok pozostávajúci z vody,rozpustených minerálnych (chloridy, sírany, dusitany,uhličitany), organominerálnych (cheláty) a organických (nízkomolekulové látky, fulvokyseliny) zlúčenín. Pôdny roztok vytvára prostredie, z ktorého rastliny absorbujú živiny a do ktorého vylučujú koreňovým systémom malé množstvá rastlinných zložiek.
Koncentrácia solí - V pôdach SR je nízka - 0,05 - 0,15 % a neohrozuje pestované rastlinné druhy. So zvyšujúcou sa koncentráciou solí klesá príjem živín, rastliny spomaľujú rast, prípadne hynu. Všeobecne platí, že klíčiace, prípadne presadené rastliny reagujú na vyššiu koncentráciu solí citlivejšie ako staršie rastliny.
Významným zdrojom solí v pôdach sú priemyselné hnojivá. Ich aplikáciou do pôd obsahujúcich malé množstvá organických látok sa už pri dávke 100 kg/ha čistých živín zvyšuje koncentrácia solí na úroveň, ktorá znižuje úrody strukovín, krmovín, zelenín a ovocných drevín. Naopak v humoznych pôdach sa pri dávkach 500 kg/ha čistých živín nezaznamenáva negatívne pôsobenie dodaných solí na vitalitu rastlín. Tento fakt zvýrazňuje význam zaorávania pozberových zvyškov a aplikácie hospodárskych hnojív.
Stanovenie koncentrácie vodorozpustných solí sa na minerálnych pôdach vykonáva metódou špecifickej elektrickej vodivosti a v organických a organicko-minerálnych pôdach sa koncentrácia solí zisťuje vážkovou metódou.